Vedomé rozhodnutie

Tak poď.

Nenechaj slová visieť vo vzduchu
ako dym po výstrele.
Príď bližšie. Ešte.
Medzi nami už aj tak neostalo nič,
čo by sa dalo nazvať náhodou.

Tvoje prsty sa ma dotknú prvýkrát len zľahka,
akoby si skúšal teplo ohňa.
A potom druhýkrát už bez strachu.
Moja koža sa pod tebou zachveje,
nie z hanby, ale z očakávania.

Vieš, že som si ťa predstavovala.

V tichu.
V noci.
V tých krátkych momentoch medzi nádychom a výdychom.

Keď sa naše pery stretnú, svet sa nerozsype.
Len sa zúži.
Na rytmus sŕdc.
Na horúčavu dychu.
Na chuť, ktorú už nikdy nebudeš chcieť zabudnúť.

Ťahám si ťa bližšie, nech cítim.

Ako sa v tebe mieša túžba s neistotou.
Nech viem, že to nie je hra, ale rozhodnutie.
Moje ruky po tebe kĺžu pomaly, zámerne.
Nie preto, že by som váhala.
Ale preto, že si ťa chcem vychutnať.

Horúci uhlík medzi nami praská.
Nie je to o plameňoch.
Je to o tom žeravom napätí tesne pred nimi.

Zašepkám ti niečo do ucha.

Nie slová, ktoré by sa dali zopakovať nahlas.
Slová, čo sa hovoria iba v tme,
keď už niet kam ustúpiť.
A ty odpovieš nie hlasom,
ale spôsobom, akým ma držíš.

Tvojim dotykom sa nebránim.

Otvorím sa ti ako noc, ktorá vie, že ráno ešte ďaleko.
A keď ma pobozkáš na krk, na plece, na miesto,
kde sa končí rozum a začína vášeň,
vydýchnem tvoje meno tak, akoby bolo zaklínadlom.

Píšeme ten príbeh telami.
Nie atramentom.
Nie na papier.
Ale tlkotom, ktorý sa zrýchľuje a splýva.

A keď napokon zostaneme prepletení
v tichu, spotení, spokojní,
s pohľadmi, ktoré hovoria viac než tisíc viet,
usmejem sa na teba.

Pretože vieš,
že to nebolo zakázané ovocie.
Bolo to niečo lepšie.

Bolo to vedomé rozhodnutie vzplanúť.

s 💛 Mari Nice

💛

Tvoja podpora tohto webu prinesie nové vášnivé príbehy, lahodné recepty
a… možno aj niečo nečakané…
Ďakujem ti za tvoju priazeň a za to, že si si zakúpil/a niektorú z mojich prác na ko-fi
alebo si mi kúpil/a sladkú kávu.

Ďakujem. S 💛 Mari Nice

💛💛💛💛