Anna K 2 ~ Tichá dohoda
Dvere sa za mnou zavrú a ticho izby ma pohltí skôr, než stihnem vydýchnuť .
Je presne ten typ, v ktorom by človek nemal nocovať sám. Príliš útlulná. Príliš tichá. Uprostred sa rozťahuje široká manželská posteľ, akoby automaticky rátala s dvoma telami, nie jedným. Periny sú nedotknuté, hladké… až vyzývavé. Minibar nenápadne láka, svetlo je mäkké a teplé – všetko tu pôsobí, akoby to bolo pripravené na večer, ktorý sa má stať.
A ja v tom priestore zrazu pôsobím… trochu stratená.
Zhodím veci bokom a vleziem do sprchy. Horúca voda zo mňa zmýva pohľady cudzích ľudí, ich otázky, ich predstieraný záujem. Len tak stojím, so zavretými očami, a snažím sa spomaliť. A voda tečie…
Keď vyjdem, natiahnem na seba dlhé oranžové šaty s veľkými kvetmi. Látka sa mi jemne obtrie o pokožku a na sekundu si uvedomím, aké je to zvláštne – byť tu sama, upravená, akoby som niekoho čakala.
Hlúposť.
Otvorím chladničku a odložím dnu fľašu ginu a tonik. Plán je jednoduchý. Ja, ticho a kniha. Môj najnovší objav – Linda Chopin – sľubuje presne ten typ príbehu, v ktorom sa dá príjemne stratiť. Bez komplikácií. Bez prekvapení.
Aspoň tak si to nahováram.
Na chvíľu sa zastavím uprostred izby a pohľad mi znovu padne na tú posteľ. Príliš veľká na jedného človeka. Príliš… pripravená.
Rýchlo odvrátim zrak.
Ešte zavolám Olívii. Určite čaká, kedy sa ozvem.
Penzión má terasu. Sadnem si k voľnému stolu a objednávam si fitness šalát a kofolu. Som unavená. Uvažujem, či pôjdem hneď na izbu, alebo mám ísť na prechádzku do mesta.
„Dobrý večer, slečna finančná poradkyňa,“ ozve sa mužský hlas. „Prajem vám dobrú chuť. Uvidel som vaše auto pred penziónom a neveril som vlastným očiam. Musel som sa ísť presvedčiť, či ste to naozaj vy. A či ste v poriadku. Ten starý chren vám dal určite zabrať.“
Usmieva sa na mňa Peter.
„Môžem si k vám na chvíľu sadnúť?“ pýta sa a už si aj sadá oproti mne.
Prichádza čašníčka a pýta sa, čo si dá. Je zjavné, že sa dobre poznajú. Peter si objedná džin s tonikom a ľadom.
„Dáte si so mnou?“ otočí pozornosť na mňa.
„Áno,“ odpoviem neisto. A keď čašníčka odíde, pre istotu sa spýtam: „Dúfam, že si už mal osemnásť. Nerada by som sa dostala do problémov.“
„O mesiac mám devätnásť. Chcete vidieť aj občiansky preukaz?“ smeje sa.
„Nie, samozrejme, že nie,“ tiež sa smejem.
Čašníčka nám donesie drinky.
„Ja som Anna,“ predstavím sa. „Pokojne mi tykaj.“
„Tak teda Hanička, ja som Peter.“ Štrngneme si pohármi.
„Aké máš na dnešný večer plány, Anna? Mohol by som ťa pozvať na diskotéku, ak nemáš nič vhodnejšie na pláne,“ pýta sa a čaká na moju odpoveď.
„Ďakujem za pozvanie, ale už niečo mám.“
„Budeš si čítať na izbe a snívať o svojom princovi?“ pozrie sa na mňa vážne.
Číta mi myšlienky? Čo je to za chlapca?
„Áno,“ odpoviem teatrálne a upijem si z pohára.
„Ale on nepríde. Keď z tej izby nevylezieš, tak ťa nikdy nenájde.“ Pozerá sa na mňa úplne vážne.
„Pozri, Peter. Mám za sebou naozaj dlhý a namáhavý týždeň. Si milý chalan, ale mne sa dnes naozaj nechce tancovať.“
„V poriadku,“ odpovie. Oči mu zosmutnejú. „Čo povieš na naše mesto?“ zmení tému.
„To, čo som z neho doteraz videla, je naozaj pôsobivé.“
„Námestie si už videla? Je naozaj pekné.“
„Nie, nestihla som, lebo popoludní som mala ešte neplánovanú prednášku pre pedagógov vašej školy,“ poviem s ľútosťou v hlase. A je mi to naozaj ľúto.
„Tak fajn. Ak nepôjdeš so mnou tancovať, vezmem ťa aspoň na prehliadku mesta.“
„Asi musím súhlasiť,“ smejem sa a dopíjam drink. Čašníčke poviem, nech mi to pripíše na izbu, a odchádzame z terasy.
Mesto je naozaj krásne. Kvitnúce záhony kvetov, veľká fontána, letné terasy plné ľudí, na konci námestia park a krásny renesančný kaštieľ s fontánami na nádvorí. Pred jednou z brán sa zastavíme.
„Tu by sme mohli ísť tancovať, ak by si si to s tým odmietnutím rozmyslela,“ povie Peter prefíkane.
Nerozmýšľam dlho. Je naozaj milý. Čo sa už môže prihodiť?
Vchádzame do pivničných priestorov podniku s názvom Hell. Je tam hluk a alkoholový zápach. Hudba je hlasná. Nachádzame jeho priateľov. Vítajú nás s nadšením.
„Slečna finančná poradkyňa!“
Sú tu aj jeho spolužiaci, ktorí si ma zapamätali. Dlho sa nezoznamujeme. Peter len zakričí: „Toto je Anna,“ a všetci ma pozdravia.
Ideme k baru. Objednávam drinky pre všetkých. Pijeme. Tancujeme. Pijeme. Smejeme sa. Pijeme a zasa tancujeme. Je to osviežujúce – ísť medzi mladých.
Zrazu DJ pustí slaďák. Som z toho trochu nesvoja, ale Peter si ma okamžite pritiahne k sebe. Akoby čakal len na to. Rukami ma chytí okolo pása, ale akosi sa mu tam neudržia. Schádzajú nižšie – hladia ma, pritláčajú pevnejšie k nemu.
Zdvihnem hlavu, aby som mu videla do očí. On sa ohne a pobozká ma. Krátky, neistý bozk na ústa. Rýchlo skloním hlavu a opriem sa mu o hruď. Jednou rukou mi vchádza do vlasov. Hudba hrá romantickú melódiu. Chce sa mi utiecť. Ale nemám silu. V jeho objatí sa cítim príjemne. Možno to bude tým alkoholom.
Chytí mi bradu a dvihne hlavu. Musím sa mu pozrieť do očí. Znova sa bozkávame. Neisto, skúmavo, ochutnávame pery toho druhého.
Hudba dohrá. Vraciam sa k stolu, Peter ide k baru objednať ďalšie pitie.
„Čo si myslíš, že robíš?“ opýta sa ma jedna z Petrových kamarátok a všetci na mňa spýtavo pozerajú.
„Čo robím?“ spýtam sa aj ja – a naozaj ma zaujíma odpoveď na túto otázku.
„Povedal ti Peter, ako to s ním je?“ pýta sa ktosi. Nechápavo krútim hlavou.
„Mal priateľku. Boli spolu od pätnástich. Pred rokom mala nehodu. Odvtedy je Peter sám. A smúti. Má zlomené srdce. Nikam nechodí, s nikým sa nebaví. A zrazu sa tu objaví s tebou. Ako za starých čias s Lenkou. Kedy odchádzaš? Zlomíš mu zasa srdce?“
Nerozumiem, o čom hovoria. Peter predsa vyhľadal mňa. Vie, že odídem. Ja nechcem nikomu lámať srdce. Sama ho mám zlomené. Chcem odísť preč. Peter prichádza k stolu a vidí, že situácia je napätá.
„Chcem už ísť do penziónu,“ hlesnem.
Odchádzam. Na ulici ma víta čerstvý vzduch. Dýcham z plných pľúc. Srdce mi divoko bije. Nechcem nikomu ubližovať. Aj otec Olívie mal nehodu. Zrútil sa z mosta do rieky aj s autom. Takto vyriešil svoju depresiu. Ani som mu nestihla povedať, že budeme mať bábätko.
Zlé spomienky mi zvierajú hrudník. Kráčam dolu mestom rýchlym krokom. Počujem svoje meno.
„Anna!“
Nechcem sa zastaviť. Peter ma chytí za rameno.
„Neutekaj mi. Prosím. Neviem, čo ti povedali, ale zabudni na to. Oni nie sú dôležití. Len my. A táto chvíľa. Ja viem, že zajtra odcestuješ. Nasadneš do svojej červenej fiatky a viac sa nestretneme. Ale… mohli by sme aspoň predstierať, že je to inak. Mohli?“
Pozerá sa na mňa. Naozaj čaká odpoveď na takúto absurdnú otázku?
„Mohli?“ zašepká znovu.
Prikývnem. Pritiahne ma k sebe. Drží ma pevne, cítim jeho mocné ruky aj hruď. Vdychujem jeho vôňu. Je príjemná a príťažlivá. Je jednoduché klamať, že všetko bude v poriadku.
„Chcem už ísť späť do penziónu. Prosím.“
💛
Ak ťa zaujíma, ako sa tento večer naozaj skončí, ale ešte nemáš 18, alebo jednoducho nechceš nazerať tam, kam sa bežne nepozerá, čaká ťa jemnejšia cesta príbehom.
Kapitola 3 ~ Iná
Uzaviera všetko, čo sa doteraz budovalo. Emócie tu už nehrajú na istotu – lámu sa, menia smer a odhaľujú pravdu, ktorú si možno ani nechcel/a počuť. Veci sa dávajú na svoje miesto, ale nie vždy tak, ako by si čakal/a. Je to kapitola, kde sa ticho mení na odpovede a pohľady hovoria viac než slová.
Kapitola 3 ~ Iná
Je plná emócií a nečakaných zvratov, ktoré uzatvárajú tento príbeh.
💛
Pre tých, ktorí chcú ísť hlbšie. O krok ďalej.
Bez filtrov, bez zastavovania presne vo chvíli, keď to začne byť zaujímavé.
Ak máš viac ako 18 rokov a chceš prežiť noc spolu s Annou tak,
ako sa skutočne niesla – so všetkými napätými chvíľami, blízkosťou a emóciami, ktoré sa nedajú úplne skrotiť – pokračuješ do:
Kapitola 3 ~ Zrnká odvahy
Vstup do intímnej zóny. Tieto kapitoly sú chránené heslom:
mam18
💛
Nevieš sa dočkať rozuzlenia?
Celý príbeh Anny aj s exkluzívnym bonusovým listom na rozlúčku môžeš prečítať hneď teraz v podobe e-book
40 strán vášnivého čítania, odvážne scény a exkluzívny bonusový prídavok, ktorý na tomto webe nenájdeš a… aj malé prekvapenie.
Jedinečný zážitok, ktorý si zaslúžiš prežiť práve teraz.
Tvoja podpora tohto webu ti prinesie nové vášnivé príbehy, lahodné recepty
a… možno aj niečo nečakané…
Ďakujem ti za tvoju priazeň a za to, že si mi kúpil sladkú kávu na ko-fi
Ďakujem. s 💛Mari Nice
