Anna K 3 ~ Iná
Jeho ruka ma bez váhania objala pevnejšie, akoby už dávno rozhodol, že sa nikam neponáhľame.
Cesta späť je nádhernou prechádzkou mestom. Mesto v noci vyzerá úplne inak. Došli sme až na koniec námestia, odkiaľ sa vydávame po hrádzi popri rieke. Voda je temná, odráža svetlo pouličných lámp. Kráčam s neznámym človekom v neznámom meste. Noc je teplá, plná vôní. Nikto nič nevraví. Kráčame vedľa seba, držiac sa za ruky ako starí priatelia. Ako pár, ktorý si už všetko povedal a presne vie, kam smeruje.
Kam vlastne smerujeme?
Čo bude, keď tam dorazíme?
Myslíme obaja na to isté?
Na konci hrádze stojí pri železničnom moste penzión, v ktorom dnes prenocujem. Pred vchodom sa zastavíme. V kabelke hľadám kľúče, no neviem ich nájsť. Ani myšlienky si neviem usporiadať. Som unavená, vypila som priveľa drinkov a stojím tu s mužom o desať rokov mladším. V mojom vnútri sa bije zdravý rozum s mojím opitým ja. Veď… aj ja si zaslúžim trochu pozornosti. Chcem cítiť nehu, náklonnosť, možno si ukradnúť kúsok lásky.
Je to sebecké? Zažiť vášeň a darovať pri tom kus seba, svojej duše? Odkedy sa narodila Olivka, vyhýbala som sa vzťahom, láske, bozkom aj dotykom. Celé svoje ja som venovala len jej. Keďže nemá otca, chcela som jej dať lásku za dvoch. A teraz tu stojím pred pokušením. Rozmýšľam, ako Petra pozvať hore. Stojí o to vôbec? Čo ak ma odmietne? Ak áno, odíde a už ho nikdy neuvidím. Na dnešný večer zabudnem a budem žiť ako doteraz.
Rozhodla som sa!
Konečne vytiahnem kľúče a víťazoslávne nimi zaštrngám. Až vtedy si uvedomím, že Peter ma uprene pozoruje. Naše pohľady sa stretnú. Nakloní sa ku mne, chytí ma okolo drieku, pritiahne si ma k sebe a pobozká ma. Tentoraz to už nie je skúmavý bozk. Je nástojčivý, žiadostivý, zmyselný. S prísľubom niečoho krásneho.
„Pôjdeš hore?“ zašepkám, aby ma nikto nepočul. Aby nikto nepočul moju malichernosť, moju pochabosť či moju zhýralosť. Je to moja slabosť, alebo víťazstvo?
Peter mi hľadí do očí, akoby v nich pozoroval môj vnútorný boj. „Chceš to?“ odpovie otázkou.
„Áno,“ šepnem a zvieram kľúče, akoby boli mojou poslednou záchranou. Záchranou pred čím? Pred sebou? Pred šialenstvom? Pred stratou zdravého rozumu?
Berie mi kľúče z ruky a odomyká dvere. Prečíta číslo izby, chytí ma za ruku a potichu vystupujeme po schodoch. Pred dverami sa zastaví a pozrie na mňa. Neisto sa usmejem a prikývnem. V izbe vládne ticho. Peter si ma berie do náručia, jeho dotyky sú nežné a hladivé.
„Odskočím si,“ poviem a vchádzam do kúpeľne. Púšťam sprchu. Pozerám sa na seba v zrkadle. „Fakt toto chceš?“ pýta sa ma žena zo zrkadla.
“ Áno“ odpoviem.
Keď vyjdem von, Peter sedí na okraji postele, zasvietil len lampu. Otvoril okno dokorán a číta moju knihu. Usmeje sa na mňa. Ten obraz je tak nečakane domácky, až ma pichne pri srdci.
„Zaujímavé čítanie“ povie a knihu odloží.
„Môžem si odskočiť aj ja?“ opýta sa a pritom si ma obzerá.
„Samozrejme“ prikývnem.
Kým je v sprche, vyberám z chladničky fľašu ginu a tonik. Namiešam si drink, a odpijem z pohára. Myšlienky mi utekajú ako splašené kone.
Tá učiteľka mala pravdu. Má nádherné vyšportované telo.
„Ty si mi neušla?“ usmeje sa.
„Nie. Už sa ti to stalo?“
„Nestalo“ odpovie a v očiach mu zažiari chlapčenská hravosť.
„Dáš si drink?“ spýtam sa a ukážem na pohár.
„Nie, ďakujem. Dnes som mal dosť. Teraz chcem vedieť, čo robím.“ Položí oblečenie na stoličku, vytiahne peňaženku.
To snáď nie… on mi chce platiť? Pozerám na neho v šoku.
Peter zbadá moje rozpaky a reaguje otázkou:
„Berieš niečo?“ opýta sa.
Stále sa na neho pozerám, nerozumiem, o čom rozpráva.
„Myslím antikoncepciu“ vysvetlí a ukáže pár kondómov.
Až vtedy si uvedomím, že mám otvorené ústa.
„Nie, neberiem nič“ odpoviem s úľavou a dopijem drink.
Položí kondómy na posteľ vedľa mňa, vezme mi pohár, odloží ho. Podá mi ruku. Postaví ma, pritiahne k sebe a pritlačí ma k stene. Bozkáva ma — krásne, vášnivo. Ochutnáva moje pery, nos, čelo, ucho, krk… vracia sa späť k perám. Vpúšťam ho do svojich úst. Naše jazyky tancujú tanec lásky. V brušku mi lietajú motýle. Cítim jeho vzrušenie. Strácam dych.
Bolo to nádherné.
Nečakané.
Zmyselné.
Nemyslela som si že niekedy ešte niečo také zažijem. Po lícach mi stekajú horúce slzy.
Keď všetko stíchne a vesmír sa znova ustáli, leží vedľa mňa. Usmieva sa. Ja plačem.
„Prečo plačeš? Ublížil som ti?“ spýta sa, v rozpakoch.
„Nie“ krútim hlavou a pokúšam sa o úsmev.
„Bolo to nádherné. Len… už dávno som nič také nezažila. Som z toho trochu vykoľajená. Prepáč.“ šepkám cez slzy ktoré sa mi nedarí dostať pod kontrolu. Chrbtom ruky sa ich snažím zotrieť z tváre. Márne.
Peter vidí že tento boj prehrávam. Bozkáva moje zaslzené líca, oči aj nos. Bozkáva ma vytrvalo, oblizuje moje slzy, hladí po vlasoch.
Už neplačem. Schúlim sa do klbka, a hoci je horúca noc, schovávam sa pod prikrývku.
Musím už ísť,“ prehovorí šepotom a pobozká ma na hlave.
Neviem, ako dlho som spala. Naše nahé telá sa k sebe stále túlia. Peter ma stále drží v náručí. Cítim sa bezpečne. Už dlho som sa tak necítila.
Nechápavo sa na neho pozerám.
„Musím odísť. Ak teraz zaspím, prespím celý deň. Do desiatej musíš odovzdať izbu.“
Neochotne ho púšťam. Pozerám sa, ako sa oblieka. Prečo je taký starostlivý? Myslím na to, aký je sexi. Je škoda, že je taký mladý… a žije na druhom konci republiky.
Usmieva sa na mňa, akoby mi videl do hlavy.
„Bolo to nádherné,“ zašepká a pobozká ma.
Vstane a bez slov odchádza.
„Ahoj,“ zašepkám. Srdce mi divoko bije. Slzy mám na krajíčku.
„Ahoj,“ odpovie. Tichučko zatvára dvere.
Srdce sa mi na chvíľu zastaví. Slzy si prerážajú cestu. Ticho vzlykám do vankúša. Zaspávam nepokojným spánkom.
Sníva sa mi o ňom. Beží mi v ústrety s otvorenou náručou a širokým úsmevom. Teším sa že ho znova vidím a chcem mu bežať oproti. Zrazu sa mení na Tomáša. Vážne na mňa pozerá a šepká: „Je čas ísť ďalej.“ Opakuje to znova a znova. „Už je čas.“ Chcem sa ho opýtať, prečo nás s Olíviou opustil, ale nemôžem sa pohnúť.
Ráno sa budím neskoro. Som spotená, ustatá, všetko ma bolí.
Kontrolujem mobil. Správa od Olívie:
Ahoj mamka, chýbaš mi.
Si už na ceste domov?
Tvoja Olívia ❤️
Rýchlo jej odpíšem:
Ahoj Olivka,
už sa na teba veľmi teším.
O chvíľku vyrážam.
S ❤️ mamka.
Dám si rýchlu sprchu, oblečiem bledomodré šaty s tmavými kvetinkami, ktoré viseli na vešiaku a boli svedkom všetkého, čo sa tú noc odohralo.
Zbalím si veci, Chopinku, kozmetiku, gin, aj tonik, všetko nahádžem do kufra. Opúšťam izbu.
Na recepcii odovzdám kľúče mladému mužovi.
„Faktúru prosím pošlite na firmu.“
„Samozrejme, slečna,“ odpovie s úsmevom. „Boli ste spokojná?“
„Áno. Ďakujem, dovidenia.“ Dnes nemám náladu na rozhovory.
„Slečna, v cene máte aj raňajky. Mám vám ich pripraviť?“
Zamyslím sa.
„Podávate ešte raňajky v tomto čase?“
„Samozrejme. Sme rodinný podnik,“ žmurkne. „Majiteľka nášho penziónu – moja mama – by mi neodpustila, keby som vás pustil hladnú na takú dlhú cestu.“
„Tak fajn. Bude milé, ak mi niečo malé pripravíte. A šálku silnej kávy, prosím.“
Odnesiem kufor do auta. Najem sa na terase. Vychutnávam si kávu, vystavujem tvár slnku, v hlave rekapitulujem cestu.
„Slečna, kuriér vám doniesol kvety,“recepčný mi podáva veľkú kyticu červených ruží.
„Ďakujem,“ šepnem a beriem si kvety. Tvár mám červenú ako tie ruže. Žiaden odkaz nevidím.
Dopijem kávu, pozdravím a odchádzam k autu. Mám pocit, že ma niekto pozoruje. Poobzerám sa, ale nikoho nevidím.
Kyticu položím na sedadlo spolujazdca, vedľa kabelky. Sadám za volant.
Zvoní mi mobil. Prišla správa.
Neznáme číslo.
Ďakujem za nádhernú noc. Bola si úžasná. Dúfam, že máš rada červené ruže.
Bez podpisu.
Má moje číslo? Samozrejme. Rozdala som im predsa kontakty aj propagačný materiál. Šikovný chlapec.
Nasadím si slnečné okuliare, štartujem svoje autíčko a vyrážam na cestu domov.
Už nikdy nebudem ako predtým.
Cítim sa iná.
Koniec
💛
Tento príbeh vo formáte e-book PDF v exkluzívnom grafickom spracovaní nájdeš
v Butiku vášne alebo priamo na mojom ko-fi.
Kúpou podporíš ďalšie príbehy… a navyše získaš exkluzívny bonus, ktorý nikde inde nenájdeš.
💛
Tvoja podpora tohto webu ti prinesie nové vášnivé príbehy, lahodné recepty
a… možno aj niečo nečakané…
Ďakujem ti za tvoju priazeň a za to, že si mi kúpil sladkú kávu na ko-fi
Ďakujem💛
Kapitoly:
- Anna K 1 ~ Plánovať sa neoplatíPeniaze sú hra – a ja som mala byť tá, čo naučí ostatných vyhrávať….
- Anna K 2 ~ Tichá dohodaDvere sa za mnou zavrú a ticho izby ma pohltí skôr, než stihnem vydýchnuť…
- Anna K 3 ~ InáJeho ruka ma bez váhania objala pevnejšie, akoby už dávno rozhodol, že sa nikam…
- Chránené heslom: Anna K 3 ~ Zrnká odvahyTento obsah je chránený heslom.
- Chránené heslom: Anna K 4 ~ Ozveny nociTento obsah je chránený heslom.
- Gin a Tonik🍸 Annin Gin s Tonikom: Nápoj pre odvážne noci Ingrediencie: Postup: Tip od Anny:…










