Edy K 2 ~ Krok vpred
Ráno ho zobudí ostré svetlo. Slnečné lúče mu dopadajú rovno na tvár a Edy s nechuťou zistí, že je poludnie. Tak dlho nespal už celé roky – možno naposledy ako chlapec, keď nemal povinnosti a celý svet bol len hra. Teraz mu to pripadá cudzie.
Myšlienky na noc sa rozplývajú. Čo to bolo? Sen? Halucinácia? Možno mu tá žena podsunula niečo do pohára, keď sa nedíval. Alebo bola len šikovná manipulátorka, ktorá mu nahovorila bludy. Áno, to bude ono. Rozum si vždy nájde vysvetlenie.
Prejde sa po byte – všetko je na svojom mieste. Peňaženka, hodinky, telefón, nič nechýba.
Zapne mobil. Tri správy. Len tri. A všetky od žien, ktoré sú späté s jeho životom krvou alebo prácou: mama, sestra, asistentka Zdenka. Nikto viac.
Nie priatelia, nie jeho „bratia v zbrani“ z barov, nie obchodní partneri, ktorých celé roky hostil a zachraňoval.
Presne tak, ako mu v noci šeptala smrť: „Nikomu na tebe nezáleží. Len na tvojich peniazoch.“
Edy cíti, ako ho čosi pichne v hrudi. Zlostne mávne rukou – čo na tom? Priatelia sú pre slabochov, on má úspech. Ale kdesi hlboko vnútri vie, že to bolí viac, než si pripustí.
Otvorí správu od mamy: „Edko, s otcom ti zo srdca prajeme len to najlepšie. Aby si našiel to, čo hľadáš. Aby si svoj život užíval v zdraví. Mama a tatko.“
Slová sa mu vpíjajú do duše. Aby si našiel to, čo hľadáš. Lenže on nevie, čo hľadá. Už dávno nevie. Veď má všetko.
Správy od sestry a Zdenky sú veľmi podobné. Slušné, prajné: „Všetko najlepšie.“ Ale čo to znamená? Čo je pre neho vlastne to „najlepšie“? Viac peňazí? Viac žien? Ešte rýchlejšie autá? Alebo niečo, čo si nevie kúpiť?
Nechá mobil na stole. Hlava mu duní po včerajšej noci. Cíti sa prázdny, unavený, opustený. Má pocit, že okolo neho je ticho, ktoré hučí hlasnejšie než hudba v bare.
Postaví sa, natiahne sa po kávovare. Silná káva. To je to, čo teraz potrebuje. Áno, kofeín to zachráni. Vždy to zachráni.
Na chvíľu.
V hotelovej reštaurácii už podávajú obed. Je sobota, stoly sú plné cudzincov, v menu je ponuka šitá na mieru turistom. Edy si listuje v jedálnom lístku, pohľad mu blúdi po čašníčkach.
To snáď nie! Za barom stojí Angelika. Usmieva sa presne tým záhadným úsmevom ako včera v noci.
Edy pustí lístok z rúk, prudko vstane a prejde k pultu.
„Čo si mi to -“ Váhavo stíchne. Nie je to ona.
„Prosím?“ opýta sa mladá žena a nechápavo zdvihne obočie.
„Ja len… fľašu minerálky, prosím. A ľad. Ďakujem.“
„Samozrejme. Hneď vám to donesiem.“
„Choď navštíviť mamu,“ povie mu ktosi.
Hlas je jasný, priamo pri uchu. Edy sa strhne, otočí sa, ale nikde nikto.
Vráti sa k stolu. Minerálku vypije na jeden dúšok, okamžite objedná ďalšiu, k nej šalát a celozrnný chlieb.
Hlad necíti, žalúdok má stiahnutý.
Možno, … možno by mohol zavolať mame. Spýtať sa, ako sa majú… ale veď roky s ňou poriadne nehovoril.
Spravím to neskôr.
„Zavolaj jej!“
Tentoraz je hlas tvrdý, nekompromisný. A v tom okamihu ju vidí znova. V záblesku očí čašníčky, v úsmeve turistky pri vedľajšom stole, dokonca v odraze okna — Angelika je všade a nikde.
„Do riti…“ zašepká. „Už mi šibe.“
Vyjde von, prejde do parku. Sadne si na lavičku, vytiahne mobil. Palec váha nad obrazovkou. Nakoniec nájde číslo, stlačí volať.
„Ahoj, mami… ďakujem za gratuláciu…
Áno… Mám sa dobre. A vy s otcom?…
Čože? Na obed k vám? Nie, nemám nič naplánované… len… neviem, či sa to hodí…“
„Samozrejme, že sa ti to hodí!“ Hlas v hlave je ostrý ako úder zvonu v lebke.
„… Áno, mama, tak prídem…
Nie, neprídem s priateľkou. Prídem sám…
Nemusíš jej držať miesto, nie je to potrebné. Dovidenia.“
Edy cíti, ako sa mu pri posledných slovách do hlasu vkráda chvenie, ktoré nedokáže skryť. Kedy vlastne naposledy hovoril s mamou normálne? Nie vo zdvorilostných vetách, ale jednoducho… ako syn? A čo by jej mal vlastne povedať?
Odloží mobil a zostane sedieť na lavičke. Vietor sa mu pohráva s vlasmi, všade navôkol šumia turisti, deti sa smejú, psy štekajú. Všetko pôsobí tak obyčajne, až je to neznesiteľné.
On – Edy, pán luxusu, obchodník so všetkým a so všetkými – tu sedí v parku a má pocit, že sa mu pod nohami otvára cudzí svet.
Hlas Angeliky mu stále rezonuje v ušiach.
„Samozrejme, že sa ti to hodí.“ Ozvena, ktorá sa nevie zastaviť. A navyše – v každej žene, ktorá prejde okolo, v náznaku úsmevu, v pohybe vlasov, v pohľade – znova a znova vidí jej črty.
„Začína mi šibať,“ zamrmle. Ale v hĺbke duše vie, že to nie je šialenstvo. Je to realita.
****
Cestou k rodičom kráča pomalšie než inokedy. Nie je to stretnutie, kam by sa ponáhľal. Nemá spoločnosť, ktorú by musel ohurovať. Čaká ho len dom, ktorý nevidel už päť rokov.
Čo im poviem? Čo mám čakať? Sú to mama a otec… ale naposledy, pred rokmi na Vianoce – strašne sa pohádal s otcom, tresol za sebou dverami a viac sa neozval.
Čo mu povie teraz? Má sa po tých rokoch ospravedlniť? Alebo je to už dávno premlčané?
V hlave sa ozve Angelikin hlas: „Nepotrebuješ podporu?“
„Nie!“ vykríkne Edy uprostred ulice. Poobzerá sa okolo – nikto ho nevidí. Nadýchne sa.
„Tvoju matku by to potešilo. A mňa tiež.“
„Ty neprestaneš, však? Nebudeš ticho?“
„Asi nie. Ale… ak ma tam nevezmeš…“
„Kto vlastne si?“
„Už som ti to povedala. Som tvoj anjel spásy. Angelika je právnička. Naše rozhovory idú mimo nej. Z tej noci si takmer nič nepamätá. Ale ak chceš, vložím jej spomienku, že ste sa dohodli na dnešný obed. Nebýva ďaleko.“
„Asi nemám na výber…“ vzdychne. „Ale žiadne ďalšie hlasy v hlave!“
„Dohodnuté.“
Edy sa zataví, otočí sa, chvíľu čaká. Na konci ulice sa objaví žena. Elegantný účes, priliehavé šaty, na nohách ihličky.
Okamžite si spomenie, prečo si ju vtedy v bare vybral. Spolu zastanú pred domom.
„Si naozaj rýchla. Už si bola pripravená vyraziť?“
Angelika sa len usmeje.
Oprýskaná brána, starý zvonček, úhľadná predzáhradka, ktorú mama vždy starostlivo udržiava. Všetko vyzerá rovnako ako kedysi.
Ešte chvíľu váha, potom zazvoní.
Srdce mu búši, v dlani zviera kyticu pre mamu a v druhej ruke pevne drží značkovú brandy pre otca.
Dvere sa otvoria. Stojí v nich mama – drobná, šedivé vlasy zopnuté do uzla, oči unavené, no stále mäkké. V tom okamihu má pocit, že sa vracia do detstva.
„Edko,“ vydýchne neveriacky so šťastím v hlase. A on po prvý raz po dlhých rokoch nevie, čo povedať. Mama pozrie na ženu stojacu vedľa neho.
„Predsa si pozval aj svoju priateľku?“
Edy sa zľahka pousmeje. „Nie je to moja priateľka. To je Angelika. Len… veľmi dobrá kamarátka.“
„Vitajte,“ žiari mama. „Poďte obaja. Všetci vás už čakajú.“
Edy stuhne. „Kto všetci?“
Mama sa zatvári záhadne: „No predsa otec a Barborka… a všetci… “ Nedopovie. A v tej nedokončenej vete je niečo, čo mu rozbúcha srdce ešte prudšie.
Edy stojí na prahu ako prikovaný. Slovo všetci mu rezonuje v ušiach. Srdce mu búši do rytmu, ktorý nedokáže spomaliť. V ruke zviera kyticu ťažkú ako olovo a fľaša brandy mu kĺže v spotenej dlani.
Všetci? opakuje si v duchu. Kto všetci? Veď nemá nikoho. Aspoň tak si vždy myslel.
Angelika – v elegantných šatách s úsmevom na hranici medzi očarujúcim a šialeným – stojí pri ňom ako tieň. Mama na ňu hľadí, akoby ju poznala odjakživa, akoby patrila k rodine.
„Poďte,“ nalieha. „Obaja. Nech vás nečakáme.“
Edy prehltne nasucho.
„Mama… kto všetci?“ zopakuje tentoraz nahlas.
Mama sa len usmieva, takmer zasnene.
„Uvidíš,“ povie. „Veď si doma.“
„Otec?“ Edy zaváha. Spomienka na hádku, ostré slová, čo si vymenili pred rokmi, ho udrie ako facka.
Zvýšené hlasy, slová, ktoré mali zostať nevyslovené – a napriek tomu padli.
Má pocit, že všetko vybuchne nanovo, že otec naňho znova vybehne, bude mu vyčítať jeho život.
Možno to nebude dlhá návšteva.
💛
Pokračovanie: Kapitola 3:
Edy K 3 ~ Bod zlomu
ak sa ti stránka neotvára, ešte na nej pacujem
zatiaľ si môžeš prečítať niečo milé z kategórie Ministory
💛
Tak ako vždy, vášnivá kapitola je chránená heslom.
Ak máš 18 rokov a chceš prežiť vášnivé chvíle až do posledného vzdychu, kapitolu si odomkneš heslom
mam18
Edy ~ Anjel na sedadle spolujadca kapitoly:
💛
Ďalšie horúce príbehy:
- Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu,… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je… - Adriana ~ Stretnutie po desiatich rokoch
Prečo sa dokáže jednoduchý príbeh tak rýchlo skomplikovať? Veríš na… - Anna ~ Úlomky jednej noci
Romanticko-erotická poviedka o túžbe, ktorá sa nedá zastaviť Anna verí,…
💛💛
Tento web môžeš podporiť kúpou e-bookov ko-fi
alebo klikom na tlačidlo
PRE VÁŠEŇ
a nezabudni mi nechať odkaz. Som vďačná za každé slovko.
Ďakujem. S 💛 Mari Nice
💛
