Edy K 4 ~ Bon Veritas
Edy sedí za stolom vo svojej kancelárii. Všetko je tip-top, akoby sa jeho život riadil manuálom pre stroj na úspech. Počítače blikajú, grafy rastú, čísla hovoria, že má všetko. A predsa, niečo v ňom hučí prázdnotou.
Zhlboka sa nadýchne, pozrie na korešpondenciu, no oči mu skĺznu do prázdna. Myseľ sa mu potichu odlepí od excelovských tabuliek a grafov. Vybaví sa mu jej smiech. Ten, čo sa v parku niesol ponad hojdačku, keď si vyzula topánky a chodila bosá po mokrej tráve, akoby bola dieťa. Vidí jej dlhé nohy, jemný pohyb v bokoch, keď sa odrážala nohami od zeme a vietor jej strapatil vlasy.
Potom zas jedáleň u rodičov. Ako sa skláňala k Agátke a Lesanke, so skutočným záujmom, nie zdvorilostnou pózou. Ako počúvala ich detské táraniny a oči jej svietili. On, Edy, tam len stál a cítil sa ako votrelec v cudzej rozprávke. No ona – ona bola doma, akoby k nim patrila odjakživa.
Aj mama, ktorá žila roky v tichu, sa v ten deň rozosmiala, keď jej Angelika pochválila jedlo. Ten úsmev, ten krátky moment, keď stará žena zasa rozkvitla ako mladá. Angelika má pre každého dobré slovo, pre každého úsmev, pre každého trošku svojho svetla.
Edy si povzdychne. Všetky grafy, kurzy, trhy, čísla – sú len šum. A ten šum nezaplní prázdno, ktoré sa v ňom objavilo. Zavrie oči a na okamih má pocit, že by vymenil všetky akcie, všetky autá a všetky čísla sveta… len aby ešte raz počul jej smiech medzi stromami.
„Si tam?“ opýta sa Edy potichu.
„Áno,“ počuje hlas vo svojej hlave.
„Zomieram?“
„Čo je to za otázku? Všetci raz zomrú.“
„A kedy to bude?“
„Na to ja nepoznám odpoveď. Mohlo to byť aj včera pri tej nezodpovednej jazde.“
„Tak prečo si tu?“
„Povedala som ti. Aby som ti ukázala hodnoty života.“
„Ja mám hodnoty! Je to otázka priorít. Subjektívny názor.“
„Tak čo po tebe zostane? Kto prevezme tvoju firmu? Energiu, ktorú si jej venoval?“
„Na tom nezáleží. Keď budem mŕtvy, bude mi to jedno.“
„Tak prečo jej venuješ toľko pozornosti?“
„Aby som sa mal dobre teraz.“
„Máš sa dobre? Máš toľko peňazí, že ich neminieš do konca života. Jedine, že by si si spravil zbierku miliónových áut alebo podobných nezmyslov. Ale viem, že po tom netúžiš. Ešte nemáš štyridsať. Dosiahol si kariérne všetko, čo si chcel.
Som tu, aby som ti ukázala cestu. Inak skončíš skôr, ako zomrieš.“
Mlčia obaja.
Zdenka zaklope na dvere.
„Je tu pán Novický.“
Edy pozrie do kalendára. Má obchodné stretnutie. Najradšej by ho však zrušil.
„Dajte mi ešte minútku, Zdenka. Ďakujem.
Si tam ešte?“
„Áno,“ odpovie hlas v hlave.
„Môžem Angeliku pozvať na večeru?“
„Samozrejme. Myslím, že sa to od teba očakáva, keďže ti včera zachránila kožu.“
„Zariadiš to?“
„Nie. Tentoraz si musíš pomôcť sám. Nie som tvoj poslíček.“
„Tak mi aspoň poraď, čo mám hľadať.“
„Advokátska kancelária Bon Veritas.“
„Ďakujem.“
Edy sa opiera o operadlo stoličky a nechá hlavu klesnúť dozadu.
„Advokátska kancelária Bon Veritas…“ zopakuje si potichu, akoby to bolo zaklínadlo. V duchu sa mu mihne obraz – Angelika, ako sa smeje s bosými nohami v tráve, ako hladí po vlasoch malé dievčatká, ako mu mamka zrazu rozkvitne, keď jej pochváli koláč.
Jeho svet luxusu a moci sa pri nej akosi scvrkáva. Všetky tie akcie, značkové hodinky, výbuchy motorov, drahé obleky – zrazu sú to len kulisy, ktoré neprekryjú fakt, že je prázdny.
„Bon Veritas… pravda je dobrá,“ zamrmle si pre seba a zatvorí laptop. Na stole mu bliká kalendár so stretnutiami, ale prvýkrát má pocit, že to všetko môže počkať.
Zhlboka sa nadýchne, vezme do ruky telefón. Zdenka za dverami čaká s pánom Novickým, no Edy ich nechá ešte chvíľu stáť. Tento okamih je dôležitejší než akýkoľvek obchod.
Edy zdvihne telefón a vytočí číslo. V hlave si opakuje slová, ktoré jej chce povedať. V telefóne sa ozve neznámy ženský hlas: „Advokátska kancelária Bon Veritas, ako vám môžeme pomôcť?“
„Hmm.“ Táto situácia Edyho trochu zaskočí. Prečo si myslel že mu to zdvihne Angelika? Veď ani on nezdvíha firemný telefón. „Môžem rozprávať s Angelikou?“ vykokce.
„Je mi ľúto. Slečna Bosak má rokovanie. Môžete jej nechať odkaz.“
„Ja by som s ňou rád rozprával osobne. Bude mať dnes prestávku medzi rokovaniami? Zavolám neskôr.“
„Bohužiaľ, ak s ňou chcete rozprávať, musíte jej nechať odkaz. Ozve sa vám, keď budete v poradí.“
„V poriadku. Rád by som ju dnes pozval na večeru.“
Edy čaká odpoveď.
„ … Haló. Ste tam ešte?“
„Áno. Prepáčte. Môžem vedieť, s kým rozprávam?“
„Edy. Edy Baláž.“
„Edy?“ ozve sa tentoraz Angelika. „Prečo mi voláš na toto číslo?“
Potešilo ho, že počuje známy hlas. „… Lebo … iné nemám a nevedel som, ako sa s tebou spojiť. Nechcem ťa rušiť v práci, ale chcel som ťa dnes večer vidieť. A pozvať ťa na večeru.“
Na linke na chvíľu zavládne ticho, také husté, že Edy počuje vlastný dych a tlkot srdca. Potom Angelika vydýchne, trochu podráždene, trochu prekvapene:
„Edy, toto je moja pracovná linka. Nikto tu nemôže len tak volať a pozývať ma na večeru.“
Zaskočí ho tón jej hlasu. Nie je to tá hravá Angelika zo včerajška na hojdačke, ale niekto oveľa prísnejší. Profesionálka. Doktorka práva.
„Chápem,“ povie pomalšie, aby neznel dotknuto. „Ale nechcel som čakať. Chcel som ťa vidieť. Len teba. Bez kancelárie, bez všetkého toho… rámusu.“
Na druhej strane je počuť jemné zaklopanie a šepot – zrejme niekto čaká, kým dokončí hovor. Angelika si odkašle.
„Máš načasovanie ako granát,“ odvetí, tentokrát mäkšie. „Ale… večer by som mohla. Len nič prehnané, Edy. Žiadne päťchodové menu v hoteli, rozumieš?“
Jeho pery sa mimovoľne skrivia do úsmevu. „Rozumiem. Len dobrá večera. A spoločnosť, ktorá za to stojí.“
„Tak mi napíš adresu,“ povie už rýchlejšie, s profesionálnym podtónom, „a ja prídem. Teraz už naozaj musím ísť.“
Linka klikne, telefón stíchne. Edy zostane chvíľu sedieť s telefónom v ruke. V hrudi cíti zvláštny tlak – úzkosť aj očakávanie. Vie, že večera dnes nebude o jedle. Bude o nej.
Edy hneď vie, že nemôže zobrať Angeliku do žiadnej zo svojich obľúbených reštaurácií, kde sa to hemží obchodnými partnermi a kde na každom stole čaká pol tony krištáľu a someliér, čo vie hovoriť o víne dlhšie než o vlastnom živote. To by bola pasca, ktorú nechce nastražiť.
Prejde mu hlavou niečo iné. V uličke za starým divadlom je malý podnik, ktorý poznajú len miestni. Žiadne logá, žiadna reklama, len čierne dvere s mosadznou kľučkou. Vnútri je desať stolov, drevené stoličky, steny pokryté plagátmi a na tabuli kriedou napísané jedlá dňa. Asi ich tam kuchár rovno vymýšľa, lebo nikdy nie je rovnaké menu dvakrát.
Na stole horí sviečka, vo vzduchu vôňa pečeného mäsa a tymianu. Žiadny prepych, ale teplo. Miesto, kde sa ľudia rozprávajú potichu, akoby nechceli rušiť atmosféru. Edy tam bol iba raz, dávno. Vtedy mu to pripadalo obyčajné. Teraz mu to pripadá ideálne. Nájde podnik v mape, pošle súradnice s krátkou správou:
„O siedmej. Budem tam čakať.“
Vie, že tentoraz nepôjde o víno ani o menu. Pôjde o to, či sa dokáže pri nej neskrývať za oblek, auto a meno.
****
Edy sedí pri stole v kúte reštaurácie, chrbtom k stene, aby mal prehľad o celom priestore. Starý zvyk – vždy ovládať situáciu. Lenže dnes akoby sa mu situácia šmýkala z rúk. Hodinky ukazujú šesť päťdesiatpäť. Na stole pohár červeného, ktoré objednal len preto, aby mal niečo, čo môže uchopiť, čo môže obracať v prstoch, čomu sa môže venovať namiesto toho, aby sa utápal v nervóznom čakaní.
Už dávno nezažil taký nepokoj. Desať rokov rokovaní s miliardármi, s politikmi, s investormi, ktorí hovorili iba v percentách a číslach – a nikdy necítil taký tlak v hrudi ako teraz, pri očakávaní jednej ženy.
Prsty mu bubnujú po stole, no on ich okamžite zastaví, aby nepôsobil smiešne. Oprie sa, potom sa predkloní, vezme do ruky vínový pohár a sleduje, ako sa víno krúti v sklenenej miske. Vždy ho vedelo upokojiť, jeho farba, jeho pomalosť. Teraz mu chutí trpko.
Je zvláštne, ako sa mu všetko v posledných dňoch vymklo. Rodina, ktorú už nemal mať. Angelika, ktorá sa mu lepí na myseľ a preniká až do snov. Neistota, ktorá mu nepatrí, a predsa je v ňom ako cudzí parazit. On, ktorý vždy presne vedel, čo chce, kde má byť, a ako to dosiahne – dnes nevie nič. Len čaká.
Pozrie na menu. Prejde ho zrakom, no nevníma. Vie, že si objedná dezert. Nie preto, že by ho potreboval, ale preto, že dezert je symbol istoty. Sladká bodka, ktorá nikdy nesklame, ktorá je jednoduchá a priama. V tom sa môže ukotviť, ak by rozhovor s Angelikou prekročil jeho hranice.
Na čele mu vystúpi pot. V duchu si nadáva: Baláž, spamätaj sa, veď je to len večera. Ale hneď vie, že to nie je len večera. Je to krok do priestoru, kde nemá kontrolu, kde ide o niečo viac než o peniaze, autá či moc. A to ho desí. Edy sedí pri stole, ramená má napnuté, v prstoch cíti chvenie, ktoré nedokáže skryť. V hlave mu znova zašumí hlas, nečakaný a vtieravý, no tentoraz až bolestne presný:
„Prečo si nervózny?“
„Záleží na tom?“ odvrkne v duchu, ale vzápätí ucíti, že sa tým len prezradil.
„Áno. Zaujíma ma to. Emócie ľudí sú pre mňa fascinujúce. Tak prečo?“
Edy sa zhlboka nadýchne, ale jeho hrdlo je suché. „Lebo… lebo mi na nej asi záleží. Nechcem to pokaziť. Ešte nikdy mi na nikom tak nezáležalo. Možno… možno na sestre, ale to je iné.“
„Ide ti o intimitu?“
Tá otázka ho zastihne nepripraveného. Dýchanie sa mu zrýchli, hlas sa mu v mysli zlomí. „Áno… možno aj o tú. Ale čo ty o tom vieš?“
„Nič. Preto sa pýtam. Nikdy som to nezažila. Ale ľudia po tom túžia, vkladajú do toho takú nádej a emóciu, že ma to fascinuje. Rada by som to pochopila. Možno by som to mohla zažiť… s tebou.“
„So mnou?“ mykne sa Edy. Spomenie si na padlých anjelov, ktorí boli potrestaní. Ale niečo ho vyruší.
Hlas stíchne. Zostane len ticho, husté, znepokojivé.
💛
Pokračovanie: Kapitola 5:
Edy K 5 ~ Priesečník dvoch svetov
ak sa ti stránka neotvára, ešte na nej pacujem
zatiaľ si môžeš prečítať niečo milé z kategórie Ministory
💛
Tak ako vždy, vášnivá kapitola je chránená heslom.
Ak máš 18 rokov a chceš prežiť vášnivé chvíle až do posledného vzdychu, kapitolu si odomkneš heslom
mam18
Edy ~ Anjel na sedadle spolujadca kapitoly:
💛
Ďalšie horúce príbehy:
- Vôňa dažďa ~ Kapitola 1
~ Dúha a jednorožec ~ Obloha visí nízko nad mestom,… - Nina – Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta… - Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu,… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je…
💛💛
Tento web môžeš podporiť kúpou e-bookov ko-fi
alebo klikom na tlačidlo
PRE VÁŠEŇ
a nezabudni mi nechať odkaz. Som vďačná za každé slovko.
Ďakujem. S 💛 Mari Nice
💛
