Edy K 5 ~ Priesečník dvoch svetov
Prichádza Angelika. Krok má ľahký, prirodzený, úsmev jemný. Obyčajná košeľa, rifle, tenisky – ale na nej pôsobia, akoby práve vstúpila na mólo. Jej elegancia je prirodzená, aj keď sa o ňu nesnaží. A práve preto je neodolateľná.
Príde k nemu skôr, než sa stihne postaviť, nakloní sa a pobozká ho na líce.
„Ahoj, Edy. Aký si mal dnes deň?“ povie mäkko. Edy na sekundu zabudne, ako sa dýcha. Vôňa jej pokožky sa mu okamžite usadí v hlave.
„Ahoj… Práve som… objednal som …Bordeaux. Dúfam, že ti bude chutiť,“ zamrmle a snaží sa vrátiť do roly sebavedomého hostiteľa.
Keď víno prinesú a nalejú, Angelika si pohár len jemne priloží k perám. „Je výborné. Také… dospelé. Presne tvoj štýl, Edy.“
„Pracovný deň bol dlhý. Potreboval som niečo s jasnou štruktúrou,“ prizná Edy a konečne sa trochu uvoľní. „Podarilo sa mi uzavrieť komoditný cyklus v Ázii. Sú to len čísla na obrazovke, ale keď vidím tie grafy, ako sa zelenajú, mám pocit, že svet je aspoň na chvíľu predvídateľný.“
Angelika sa naňho láskavo usmeje. „Ty tie svoje grafy miluješ, však? Je to tvoj spôsob, ako udržať vesmír v bezpečí. Aby sa nič nepredvídateľné nestalo.“
„Je to biznis, Angelika. Niekto musí počítať tie tony pšenice a barely ropy, aby bolo všetko tam, kde má byť. Je to moja vizitka. Moja práca, môj život. Dnes je zlato hore a ropa skáče ako splašená kobyla. Celý deň som visel na telefóne s Hongkongom.“
„Ja viem,“ prikývne a jej hlas je plný pochopenia. „A robíš to skvele. Ja som dnes mala iný druh ‚operácie‘. Hodinu som sedela v detskom domove s malým dievčatkom, ktoré sa odmietalo pohnúť z postele. Nepotrebovala som grafy, len som tam musela byť. Niekedy je najväčší úspech dňa to, že sa niekto po hodinách ticha odváži chytiť ťa za ruku.“
Edy sklopí zrak k svojmu poháru. „To znie… vyčerpávajúco. Neistý výsledok. Riziko investovaného času bez záruky návratnosti.“
„Ale tá návratnosť prišla, Edy,“ povie Angelika ticho a v očiach jej blikne neha. „Usmiala sa. To je moja komodita. To je to, čo ja zbieram vo svojom svete.“
Edy sa na ňu díva a cíti sa pri nej neskutočne malý. Chce jej povedať, že ju obdivuje, ale namiesto toho len pevnejšie zovrie stopku pohára. Rozhovor plynie, jedlo je dnes naozaj chutné, fľaša vína prázdna. Je to zdieľanie dvoch vesmírov, ktoré sa dotýkajú len okrajmi.
No skutočné jadro večera prichádza až s dezertom – obaja si objednali zmrzlinové poháre s ovocím, poliate višňovým likérom.
Vzduch medzi nimi zhustne, keď príde malý dotyk. Úplne banálny, keď obaja siahnu po čokoládovom toppingu. Ich prsty sa zľahka obtrú, ale Edymu to pripadá ako úder blesku. Stŕpne, ovalí ho vlna horúčavy, elektrina v tele.
Pohľady sa zapichnú do seba. Už neuhýbajú. Sú dlhšie, hlbšie, akoby v nich plávala celá pravda sveta. A v pozadí hrá Ed Sheeran, zrazu až podozrivo dokonale, akoby si atmosféra sama zvolila soundtrack.
Angelikin úsmev je iný – nežný, hravý, takmer provokatívny. A Edy cíti, že všetky jeho obranné múry sa lámu. Celé roky sa smial mužom, čo sa zaplietli do vzťahov, kým on si užíval milenky na víkend, bez záväzkov, bez chaosu. Teraz to celé padá.
V mysli si kladie otázky – čo bude ďalej? Nehnuteľnosť? Bude ho rozptyľovať od práce? Vie, že áno. Dnes to už cítil. Ale v tejto chvíli je mu to jedno. Pretože pred ním sedia mandľové oči, ktoré dokážu prevrátiť celý jeho svet hore nohami a on bude vďačný.
Jeho tep musí byť najmenej stodvadsať. Ruky sa mu potia. Myšlienky lietajú a on nevie, čo má povedať. Čo ak ju odradí? Čo ak ho vysmeje? Čo ak vstane a odíde?
Nakoniec vydá zo seba vetu, nesmelú, až prekvapivo krehkú:
„Pôjdeme sa ešte prejsť… parkom?“
Angelika zdvihne pohľad od lyžičky, ktorou naberá posledný kúsok topiacej sa zmrzliny. Na okamih sa jej oči zalesknú – či je to prekvapenie, alebo hra, to Edy nedokáže odhadnúť. Čas sa spomalí. Čaká na jej odpoveď, ale ona mlčí, akoby si vychutnávala jeho napätie a posledné sústo dezertu.
Edy cíti, ako mu srdce búši až v spánkoch. Mykne prstami, chce niečo dodať – možno ospravedlnenie, možno vtip, len aby zachránil situáciu. No v tom sa Angelika usmeje. Jemne. Láskavo. A predsa v tom úsmeve je niečo, čo ho páli.
„Prečo nie?“ povie potichu, akoby to bola samozrejmosť.
Edy má pocit, že sa mu uvoľnili všetky svaly. Takmer sa zasmeje od úľavy. Zaplatí, sotva vie ako, a spoločne vyjdú do noci.
Mesto vonia po daždi – dlažba je ešte vlhká, v parku sa mieša vôňa trávy a kvetov, ktoré sa zatvárajú do noci. Lampy hádžu zlaté kruhy na chodník a v ich svetle Angelika kráča vedľa neho a Edy má pocit, že ak sa jej dotkne, rozplynie sa ako sen.
„Si nervózny,“ usmeje sa, keď mu ruka náhodou zavadí o jej lakeť.
„Som,“ prizná bez okolkov. A to je pre neho nové – nikdy by nič také nepriznal.
„A prečo?“ opýta sa znovu, tentoraz nie hlas v jeho hlave, ale Angelika samotná.
Edy sa na ňu pozrie, do tých mandľových očí, čo sa lesknú pod lampou, a v žalúdku mu podskočí, ako keby padal. „Lebo mám pocit, že práve teraz je to dôležitejšie než všetky moje rokovania, firmy a peniaze dokopy.“
Angelika sa zastaví. Obráti sa k nemu tvárou. Dlaň položí na jeho predlaktie – ľahko, ale pevne, akoby ho tým chcela ukotviť. „To je asi dobre,“ povie potichu.
Vzduch zhustne. Ticho sa rozťahuje medzi nimi, napäté ako struna, pripravené prasknúť. A Edy vie, že tento okamih – presne tento nádych noci – ho môže zmeniť navždy.
Ona si sadne na starú drevenú hojdačku, ktorá sa ticho ozve zaškrípaním reťazí. Park je prázdny, iba šumenie stromov a vzdialený zvuk auta narúšajú ticho.
Angelika sa jemne pohupuje, špičky tenisiek kreslia oblúčiky do vlhkého prachu. Edy stojí vedľa nej, opiera sa o studenú kovovú konštrukciu. Pozerá na ňu a má pocit, že sa mu v hrudi otvára niečo, čo roky držal zamknuté.
„Vieš, že si zvláštny?“ povie Angelika a nakloní hlavu.
„Zvláštny?“ zachrapčí Edy. Jeho hlas je hrubší, než by chcel.
„Áno. Na mužovi ako ty je čudné, že sa vie tak nervózne usmievať.“
Edy sa zasmeje, no v tom smiechu je viac priznania než humoru. Urobí krok bližšie. Ona sa neuhne, iba sa ho dotkne pohľadom – dlhým, skúmavým, až priveľmi blízkym.
Reťaze hojdačky sa pohupnú a Edy cíti, že viac neunesie to napätie. Kolená mu podlamuje túžba aj neistota, ale urobí to. Oprie dlaň o jej líce, jej pokožka je teplá, jemná, až ho zabolí, že sa jej dotýka. Angelika neuhýba. Naopak, pery sa jej zvlnia do úsmevu – krátkeho, ale znamienko súhlasu je v ňom jasné.
A potom sa ich ústa stretnú. Najprv nesmelo, akoby skúšali, či je to skutočné. Chuť jej pier je sladká, na jazyku cíti ozvenu likéru a zmrzliny, ale ešte viac cíti jej dych, čo sa mieša s jeho.
Hojdačka sa pod ňou pohne, keď sa nakloní bližšie. Angelika položí ruku na jeho hruď, presne tam, kde mu srdce bije ako šialené. A on vie, že by sa jej teraz nevedel pustiť, ani keby musel.
Vzduch vonia po vlhkej tráve, noc je tichá a Edy má pocit, že svet sa zastavil, aby im doprial tento okamih.
Ich dych je ešte prerývaný, keď sa od seba odlepia. Edy ju stále drží pevne za pás, akoby sa bál, že mu zmizne, ak povolí. Cíti jej teplo, vôňu jej vlasov, jemný dotyk, ktorý mu stále páli pery.
„Odprevadíš ma domov?“ povie ticho Angelika, hlasom, ktorý je viac prosbou než otázkou.
Edy zmeravie, rozbúrený ako po závode. „Teraz?“ vyletí z neho bez rozmyslu.
💛
Pokračovanie: Kapitola 6:
Edy K 6 ~ Na ručnej brzde
ak sa ti stránka neotvára, ešte na nej pacujem
zatiaľ si môžeš prečítať niečo milé z kategórie Ministory
💛
Tak ako vždy, vášnivá kapitola je chránená heslom.
Ak máš 18 rokov a chceš prežiť vášnivé chvíle až do posledného vzdychu, kapitolu si odomkneš heslom
mam18
Edy ~ Anjel na sedadle spolujadca kapitoly:
💛
Tento web môžeš podporiť kúpou e-bookov ko-fi
alebo klikom na tlačidlo
PRE VÁŠEŇ
a nezabudni mi nechať odkaz. Som vďačná za každé slovko.
Ďakujem. S 💛 Mari Nice
Ďalšie horúce príbehy:
- Nina – Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta… - Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu,… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je… - Adriana ~ Stretnutie po desiatich rokoch
Prečo sa dokáže jednoduchý príbeh tak rýchlo skomplikovať? Veríš na…
💛💛
Dotyky života
💛