Vôňa dažďa ~ Kapitola 5
~ Keď mesto ešte spí ~
Druhá nočná služba na hasičskej stanici sa zdá byť pokojná. Svetlá v garážach žiaria slabou oranžovou žiarou a vzduch je tichý – vzdialené mesto spí pod ťažkou, tmavou oblohou. Krištof sedí na stoličke pri širokom drevenom stole, nohy má vystreté pred sebou a ruky zložené na prsiach. Charlie leží pri jeho nohách, občas zo sna ticho zakňučí a labami mierne zašuchoce po dlážke.
Po polnoci však ticho preráža ostrý zvuk sirény. Výjazdový signál rozčesáva nočný pokoj a v garáži sa v sekunde rozhorievajú plné svetlá.
Búrka, ktorá sa priháňa nad mesto, naberá na sile. To, čo sa začína ako bežný výjazd k zatopenej pivnici a spadnutému stromu cez prístupovú cestu, sa rýchlo mení na boj s časom. Blesk udrel do strechy starého humna na okraji mesta a suché drevo vzplanulo ako zápalka. Krištof trávi zvyšok svojej dvadsaťštyrihodinovej služby v blate, hustom dyme a pod prúdmi ľadového dažďa.
Keď konečne dohasínajú posledné ohniská a obloha na východe začína blednúť do sivých odtieňov, jeho ťažké zásahové oblečenie je úplne nasiaknuté vodou, blatom a zápachom dymu. Svaly na chrbte a ramenách ho pália od únavy. Pri každom zablýskaní na oblohe, keď v rukách drží ťažkú prúdnicu a bojuje s plameňmi, mu však pred očami prebleskuje ten istý obraz – Mia. Jej vystrašené oči a útla postava stojaca za oknom cukrárne.
Snáď je doma a v bezpečí.
Opakuje si v duchu ako modlitbu, kým z neho po návrate na stanicu steká špinavá voda v sprche.
Nechá unášať myšlienkami na ich spoločnú výpravu, na rozhovor pri káve a na jej jemný smiech. Zdá sa mu, že tie chvíle sú odlišné od všetkého, čo doteraz zažil.
Aj napriek ťažkej službe sa rozhodne, že cestou domov, sa zastaví aspoň na chvíľku v cukrárni. Aby ju pozdravil, zistil, ako sa má, a možno… len možno, aby znova prežil chvíľku, ktorá bola naplnená smiechom a hmlou na lúke.
Charlie si uľaví dlhým výdychom. Na chvíľu sa všetko zdá byť presne tak, ako má byť – bezpečné, – doznievajúca búrka je už za kopcami a oni v tichu čakajú na nové ráno.
****
Voľný víkend sa Mii prešmykol pomedzi prsty oveľa rýchlejšie, než by si želala. Nočná búrka ju donútila zaliezť hlboko pod paplón, kde s vytreštenými očami počúvala, ako ťažké kvapky bubnujú na parapetnú dosku a hromy sa odrážajú v úzkych uličkách mesta. Spala nepokojne, zobudila sa pri každom hrmení a ráno sa ledva prinútila vstať. Má pocit, akoby jej celé telo nasiaklo nejasnou úzkosťou a ťažobou. Predpoveď počasia v rozhlase navyše znie nemilosrdne – pásmo búrok má nad ich regiónom zotrvať celý týždeň.
Do cukrárne prichádza skôr, aby poupratovala búrlivej po noci. Ranné mesto je ešte tiché, zaliate prvými slnečnými lúčmi, ktoré sa predierajú cez potrhané mraky. Vzduch vonia mokrou hlinou, a popadaným jeseňou sfarbeným lístím, ktoré vietor rozfúkal po mokrej dlažbe. Na strechách a v mlákach sa odráža svetlo nového dňa a z neďalekého parku počuť spev vtákov, akoby oslavovali, že víchrica pominula.
Kým Mia zametá z terasy popadané konáriky a lístie, vytočí rozochvenými prstami číslo svojej mamy. Obe majú odjakživa rovnakú hrôzu z bleskov a hromov – akoby každý elektrický výboj na oblohe nekrájal len vzduch nad mestom, ale rozčesol aj ich vlastné vnútro.
„Mami? Si v poriadku?“ pýta sa do telefónu a opiera sa o metlu.
„Áno, dievčatko moje… ale noc bola strašná. Všetko som pozatvárala, aj žalúzie som zatiahla. A ty? Ako si to zvládla?“ pýta sa mama starostlivým hlasom.
„Schovala som sa pod paplón,“ priznáva Mia a pozerá na oblohu. „Prežila som to. Ale hlásia to na celý týždeň.“
Rozprávajú sa len pár minút, no ten rozhovor Mii aspoň trochu navracia pevnú pôdu pod nohami. Pokladá telefón na stôl, odomyká vchodové dvere cukrárne a púšťa sa do prípravy kávovaru.
Vtom sa pred terasou ozývajú pomalé kroky po mokrej dlažbe a tiché cvakanie paciek.
Mia sa otočí. Vo dverách stojí Krištof.
Vyzerá inak ako predtým. Na prvý pohľad z neho vyžaruje obrovská únava. Pod očami má tmavé kruhy od nevyspania, tmavé vlasy má ešte stále vlhké od narýchlo zmytej sprchy a na spodnej časti čeľuste mu presvitá tmavá šmuha od sadzí, ktorú v zhone prehliadol. Unavený je aj Charlie, ktorý sa bez slova pomaly zosunie na ešte vlhkú, ale slnkom zaliatu dlažbu pri jeho nohách.
Mia zostáva stáť s utierkou v ruke a neveriacky naňho hľadí.
„Bože… Krištof? Čo sa ti stalo?“ vyhŕkne a spraví k nemu pár krokov. „Ty… si v poriadku?“
Krištof sa usmieva, hoci to zjavne vyžaduje dosť úsilia, a rukou si prechádza po zátylku. „Som v poriadku. Len… máme za sebou ťažkú noc.“
„Máte?“ zopakuje Mia zmätene a očami prechádza po jeho unavenej tvári a šmuhe od sadzí. „Kto… čo vlastne robíš?“
Krištof sa na sekundu zarazí, akoby mu až v tej chvíli dochádzalo, že jej to vlastne nikdy nepovedal. „Aha. Ja… pracujem na mestskej hasičskej stanici. Som hasič.“
Pre Miu je to ako blesk z čistého neba. Zrazu jej všetko začína dávať zmysel – jeho pokoj v krízových chvíľach, jeho mocná postava aj spôsob, akým sa správa k ľuďom.
„Ty si… hasič?“ zopakuje potichu a v hlave sa jej spájajú dieliky. „Preto tá vôňa dymu…“
„Blesk udrel do starého humna na kraji mesta,“ vysvetľuje Krištof a jeho hlas znie mierne chrapľavo od nadýchaného dymu. „Horelo to celú noc, do toho sme ťahali padnutý strom z cesty. Služba mi skončila len pred chvíľou.“
Mia podíde až k zábradliu, úplne blízko k nemu. Pozrie mu priamo do unavených očí a cíti, ako sa jej v hrudi rozlieva niečo neuveriteľne teplé a silné. Vedomie, že chlap, ktorý celú noc riskoval svoj život v plameňoch a búrke, po skončení služby nešiel hneď spať, ale jeho prvá cesta viedla za ňou, jej úplne rozbúcha srdce.
„A ty ideš… takto hneď zo služby za mnou?“ pýta sa ticho.
„Chcel som len vedieť, či si v poriadku,“ odpovedá Krištof a jeho pohľad zmäkne. „V tej búrke… keď sa blýskalo a horelo, myslel som na to, ako sa bojíš. Musel som sa presvedčiť, že si v poriadku.“
Tie slová padajú do čerstvého ranného vzduchu s obrovskou váhou. Mia cíti, ako sa jej zrýchľuje dych. Jej prvý podvedomý inštinkt je objať ho, položiť mu hlavu na hrudník a vdychovať tú zvláštnu vôňu dymu a bezpečia, no včas sa zabrzdí – ešte stále medzi nimi visí tá jemná hranica ostýchavosti.
„Prežila som to pod paplónom,“ priznáva s tichým úsmevom a dievčenskou hanblivosťou. „Ako vždy.“
Krištof sa pousmeje. „To je ten najlepší plán, aký poznám.“
„Počkaj, spravím ti kávu,“ hovorí rýchlo a otáča sa k dverám cukrárne. „Čerstvú, horúcu… postaví teba aj Charlieho na nohy.“
„Nie, Mia, nepripravuj nič,“ zastaví ju Krištof tichým, ale pevným hlasom a jemne krúti hlavou. „Musím už naozaj spraviť jedinú vec – padnúť do postele. Ak by som si teraz sadol, zaspím ti tu na terase.“
Mia sa naňho pozrie a chápe. Vyzerá naozaj tak, že melie z posledných síl.
„Máš pravdu,“ odpovedá starostlivo a prechádza rukou po hrubom rukáve jeho bundy. „Choď domov. Obaja musíte spať.“
„Ale…“ Krištof sa na sekundu odmlčí, akoby zbieral odvahu. „Zajtra večer… keď budeš zatvárať… mohol by som prísť? Na tú kávu a koláč. Ak platí ponuka.“
Mii sa okamžite rozžiaria oči. „Platí. Veľmi rada. Zajtra večer tu budem na teba čakať.“
Krištof prikývne a na sekundu zavrie oči, akoby si ten prísľub ukladal do pamäti ako vzácnosť. „Tak zajtra.“
Ticho hvizdne na Charlieho, ktorý sa s námahou zdvíha z dlažby, a spolu sa poberajú preč cez slnkom zaliate, mokré námestie. Mia tam ešte chvíľu stojí s prázdnou šálkou v ruke, hľadí za jeho vzďaľujúcou sa postavou v rannom svetle a cíti, že po dnešnom ráne sa medzi nimi niečo definitívne a nenávratne zmenilo.
💛
Pokračovanie:
Kapitola 6
Dýchaj so mnou
💛
Tak ako vždy, vášnivá kapitola je chránená heslom.
Ak máš 18 rokov a chceš prežiť vášnivé chvíle až do posledného vzdychu, kapitolu si odomkneš heslom
mam18
Mia a Krištof ~ Vôňa dažďa ~ Kapitoly:
💛
Tento web môžeš podporiť kúpou mojic e-bookov ko-fi
alebo simbolickou sumou klikom na tlačidlo
PRE VÁŠEŇ
a nezabudni mi nechať odkaz. Som vďačná za každé slovko.
Ďakujem.
S 💛 Mari Nice
Ďalšie horúce príbehy:
- Vôňa dažďa ~ Kapitola 1
~ Dúha a jednorožec ~ Obloha visí nízko nad mestom,… - Nina – Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta… - Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu,… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je…
💛💛
Dotyky života
💛