Adriana K 1 ~ Cudzinec so známou tvárou
Zobudila som sa v cudzej posteli pod cudzím paplónom. Pri okne stojí nahý muž, len okolo bedier má uterák. Pozerá sa von a pije kávu. Tajne si ho obzerám. Má tmavé vlasy. Sú vlhké. Už bol v sprche. Je vysoký a má svalnaté telo. Je sexi. Bože môj! Vyspala som sa so spolužiakom! Pritiahnem si paplón bližšie k telu. „Dobré ránko, spachtoška,“ povie bez toho, aby sa otočil.
„Bré ráno,“ zamrmlem trochu zahanbene. Otočí sa ku mne, usmieva sa. Ponúka mi kávu. Som z toho v rozpakoch. Pokrútim hlavou. Nechcem kávu. Chcem sprchu… a potom tú kávu… a raňajky. Obaja však mlčíme. Pozeráme sa na seba, ja asi neslušne zízam. „Prečo si sa rozviedol?“ poviem nahlas to, čo mi od včera vŕta v hlave.
„Manželka nechcela deti.“
„A to si pred svadbou nevedel?“
„Vedel… Po roku manželstva mi oznámila, že je tehotná.“
„Preto ste sa rozviedli?“
„Nie preto,“ zamrmle. „Odišla, pretože dieťa čakala s kolegom z práce. Prečo sa na to pýtaš?“ „Aby som ťa spoznala. Lebo ja nespávam s cudzími chlapmi.“ „Ale ja nie som cudzinec. Poznáme sa predsa štrnásť rokov,“ namieta. „Ja ťa nepoznám. Sedel si za mnou štyri roky a na písomke z matiky si mi nedal odpísať vzorec.“ Začne sa smiať. Nahlas, príjemným hlbokým mužným smiechom. Vzrušujúcim.
„To som fakt spravil?“
„Áno. Potom si zmaturoval a viac som o tebe až do včera nepočula. Tak sa mi predstav. Čo ešte schovávaš?“
„Čo som schovával?“ opýta sa nechápavo.
„Svaly. Pod košeľou. Ani ma nenapadlo, že máš také svaly.“ Znova sa smeje. Páči sa mi to. Uvedomím si, že by som ho chcela rozosmievať stále.
„Nie je o čom hovoriť. Tak ako som to spomínal včera na stretnutí, som rozvedený, nemám deti ani vzťah. Mám len firmu.“
„A čo robíš, pán podnikateľ?“
„Zaoberám sa marketingom. A mám niekoľko reštaurácií aj kaviarní. Aj jeden hotel.“
„Máš takú veľkú firmu a tvoja manželka chodila do práce, kde otehotnela s kolegom?“
„Nechodila.“
„Povedal si…“
„… že čakala dieťa s kolegom. Bol to môj kolega. Vlastne môj obchodný partner. Vzal si moju ženu a pol firmy. A tak som slobodný,“ vraví to tak bezstarostne, akoby to bola najlepšia vec, aká sa mu kedy prihodila. „A čo ty? Povieš mi niečo o sebe?“
„Nie. Vlastne práve teraz odchádzam do kúpeľne,“ zahlásim a snažím sa omotať svoje nahé telo paplónom. Jano sa znovu smeje a pobavene pozerá, o čo sa pokúšam.
„Čo to robíš?“ „Nechcem sa pred tebou prechádzať nahá.“
„Pred pár hodinami som ťa predsa nahú videl. A pamätám si to úplne detailne.“
„No, s tým sa musíš vyrovnať sám.“
Príde k stoličke, na ktorej je prehodené oblečenie, a podá mi svoje biele tričko. Obliekam si ho a s takmer holým zadkom odchádzam do kúpeľne. Obzerám sa v zrkadle. Vyzerám presne tak ako vždy, keď idem do postele neodlíčená. Pod očami otlačená riasenka, očné tiene len na jednom oku, obočie… škoda hovoriť. Hľadám hotelový balíček záchrany. V skrinke je celý kozmetický salón. Vyberám z nej telové mlieko a vatové tampóny. Odlíčim sa a dám si horúcu sprchu. Prúd vody je silný a horúci, snažím sa pod ním upokojiť splašený tep. V zrkadle vidím ženu, ktorá sa ešte pred pár hodinami bála pozrieť mu do očí, a teraz má na sebe jeho vôňu.
Znova si natiahnem Janovo tričko. Je mi veľké a vonia po čistote a drahom parfume…“
V izbe rozvoniava káva. Jano sedí na kraji postele. Diaľkovým vypne ranné správy.
„Poď ešte ku mne,“ natiahne ruky ku mne.
„Ešte raz ťa chcem,“ povie vážne.
„Potom ťa pozvem na raňajky.“
Zaváham. Moje prsty sa kŕčovito zovrú na leme jeho trička, ktoré mi siaha až k stehnám. Mala by som odísť. Mala by som si obliecť svoje šaty z večierka, ktoré teraz pôsobia ako kostým z iného života, a zmiznúť skôr, než sa toto kúzlo rozplynie v rannom ruchu mesta. Pohľad mi skĺzne na jeho ruky – tie ruky, ktoré pred štrnástimi rokmi držali rysovaciu dosku a dnes budujú impériá.
„Mala by som ísť domov, “
poviem ticho, ale moje nohy ma neposlúchajú. Namiesto k dverám urobím krok k nemu.
„Domov ti neutečie,“ povie ticho a v jeho hlase je niečo, čo ma paralyzuje. Nie je to rozkaz, je to prosba maskovaná za istotu. „Raňajky počkajú. Káva vychladne. Ale toto… toto sa už nemusí zopakovať.“
Pritiahne si ma k sebe. Cítim teplo, ktoré z neho sála, a vôňu luxusného mydla zmiešanú s jeho prirodzenou vôňou. Keď ma pobozká, všetky moje logické argumenty sa rozplynú ako ranná hmla nad riekou. Zohnem sa k nemu a opätujem mu bozk. Hladí mi zadok, pomaly mi stiahne tričko cez hlavu a ja sa v tom chladnom vzduchu na sekundu zachvejem, kým ma neschová pod prikrývku.
Stále sa bozkávame, nevieme prestať. Jeho dotyky sú nádherné, teplými dlaňami prechádza mojím telom ako po hudobnom nástroji, jeho ústa sú nenásytné. Vzrušenie medzi nami rastie. Tentoraz je dravší, v jeho milovaní dominujú pevné dlane a horúci dych. Nestrácame čas slovami, vnímame len vzájomný rytmus tiel, ktorý nás oboch strháva hlbšie do vášne. Je to surové a intenzívne, akoby sme chceli dobehnúť všetky tie stratené roky. Každý jeho dotyk je naliehavý.
A potom sa strácam. Realita je preč a ja letím naplnená jeho túžbou niekam na dno čiernej priepasti. To uspokojenie ma trhá na kúsky. Zostaneme ležať vedľa seba. Stočím sa do klbka a vnímam, že ma berie do náručia.
Užívam si tú dôvernú chvíľku a teplo jeho tela. Keď sa otvorím oči, stále som v jeho objatí. Obzerá si moju tvár a usmieva sa na mňa.
„Ahoj, spachtoška.“
„Ahoj, cudzinec.“
Zvoní mi telefón. Volá mama. Isto je vystrašená, že som v noci neprišla domov. Odvykla som si oznamovať takéto banality. Roky bývam sama. To vybavím rýchlo. Poviem jej, že sme po akcii ostali ešte u Hany. To ju upokojí.
💛
Ako sa táto situácia začala a kam vedie? to sa dozvieš v druhej časti tohto píbehu
Kapitola 2 ~ Kde sa to začalo?
💛
Romantický a vášnivý príbeh Adriany
aj s bonusovým rozšírením, ktorý na webe
nenájdeš, si teraz môžeš vychutnať aj
vo forme e-book.
Kúpiš ho za symbolickú cenu v Butiku vášne
kde sú všetky ponúkané e-booky.
Kúpou diela podporíš prevádzku tohto webu.
Ďakujem
Tvoja podpora tohto webu ti prinesie nové vášnivé príbehy, lahodné recepty
a… možno aj niečo nečakané…
Ďakujem ti za tvoju priazeň a za to, že si mi kúpil sladkú kávu na ko-fi
s 💛Mari Nice
Kapitoly:
💛
