Jakub K 4 ~ V talianskej posteli
Neviem, či to bolo vínom, večerom plným smiechu a pohľadov, alebo len tým, že sme sa jednoducho cítili spolu dobre. Nepovedala nič, len sa na mňa usmiala, vzala si plášť a keď sme opustili vináreň, chytila ma za ruku.
Cesta k môjmu bytu bola tichá. Občas sme prehodili pár slov, ale obaja sme cítili, že tie najdôležitejšie slová sa nehovoria. Len sa žijú.
Otvoril som dvere a zapálil malé svetlo v chodbe.
„Vitaj u mňa,“ povedal som a snažil som sa tváriť, že to beriem s nadhľadom, ale pravda bola, že som bol nervózny ako pubertiak.
Alžbetka si vyzula topánky, nechala si šatku na krku a prešla sa po izbe.
„Je tu príjemne,“ povedala, akoby mi dávala najvyššiu pochvalu. Na stole som rozložil Caprese aj koláč, otvoril víno a pustil taliansku hudbu. Sedeli sme oproti sebe a večerali, jej oči žiarili ako svetielka a smiech jej znel prirodzene, ľahko. Všetko bolo také jednoduché… a zároveň tak neuveriteľne krehké.
„Vieš,“ povedala potichu, keď sme si sadli vedľa seba na gauč, „niekedy sa bojím, že toto celé je až príliš pekné.“
„Aj ja,“ priznal som. „Ale možno si to práve preto musíme užívať. Kým to trvá.“
Usmiala sa. Chvíľu sme sedeli v tichu, potom si vliezla pod deku, oprela sa mi o plece a ja som ju pohladil po vlasoch. Cítil som, ako sa vo mne všetko upokojuje. Túžba sa menila na nehu. Dotyky neboli naliehavé, boli presne také, aké mali byť.
Pomaly sa ku mne otočila. Pohladil som ju po líci, pobozkal som ju a tentoraz to bolo iné. Iný dotyk, iné tempo, iný význam. Ako keď padlo ticho medzi dvoma tónmi a všetko zrazu začalo dávať zmysel.
Nepamätám sa, kto z nás urobil ten prvý krok. Možno ja. Možno ona. Ale zrazu sme boli spolu v spálni. Pri tej „talianskej posteli“, ktorá už dávno prestala byť len vtipom. Ponúkala sa nám ako priestor stvorený pre to, čo sa malo stať.
Alžbetkina neskrývaná túžba bola mojou porážkou. Chcela ma. Na ničom inom v tom okamihu nezáležalo. Svet bol ako z ortuti. Jasný, ligotavý, nekonečne fascinujúci. Naše bozky boli horúce a vášnivé.
Alžbetka stála predo mnou. Dýchala rýchlejšie, pohľad mala zastrený, pery pootvorené. Videl som v nej zmes neistoty aj rozhodnosti. Videl som to v každom drobnom chvení jej tela. A tá túžba sa mi zaryla až pod kožu. Uvedomoval som si, že po mne túži rovnako ako ja po nej. Bol to pocit víťazstva a nesmiernej vďačnosti.
Bože, aká bola krásna… nikdy som nič také necítil. Takú čistú a dravú túžbu a zároveň potrebu chrániť ju. Neublížiť jej. Len ju cítiť… celú.
Bozkával som ju s rastúcou vášňou – líca, kútiky pier, krk… Jej pokožka voňala ako rozpálený med. Keď sa ma dotýkala, musel som sa premáhať, aby som zostal pokojný. Chcel som si zapamätať každý jeden okamih, každý dotyk. Nechal som sa unášať. Jej telo sa mi odhaľovalo ako zakázané územie, ktoré som konečne smel preskúmať.
Keď sme sa ocitli v tesnom objatí na posteli, svet okolo prestal existovať. Boli sme len my dvaja, rytmus nášho dychu a tlkot sŕdc, ktorý splýval do jedného. V tej chvíli sa všetko zmenilo.
Až v hĺbke toho momentu mi to došlo. Alžbetka v sebe niesla tajomstvo, ktoré si šetrila práve pre túto chvíľu. Jej prvýkrát. Mal som to tušiť, mal som byť pozornejší.
„Prečo si mi to nepovedala?“ zašepkal som jej do vlasov, keď sa svet na chvíľu zastavil. „Nepýtal si sa,“ odvetila potichu a znova ma pobozkala. „A ja som to chcela… s tebou.“
Všetka tá dravosť sa zrazu zmenila na nekonečnú nehu. Prispôsoboval som sa jej každému pohybu, každému vzdychu. Chcel som, aby cítila len bezpečie a lásku. Miloval som ju tak veľmi, až to bolelo.
Hladila ma po chrbte, pritláčala sa ku mne a ja som vedel, že toto nie je len fyzický akt. Bolo to odovzdanie. Naplnenie všetkého, o čom sme dovtedy len mlčky snívali. Naše telá aj duše sa prepojili v jedinom, spaľujúcom momente, ktorý nás oboch vyniesol kamsi mimo realitu.
Zvalil som sa vedľa nej, dych mi utekal. Ona sa usmievala. Spokojná, uvoľnená, nádherná. Nahla sa ku mne a pobozkala ma. Jej pery chutili ako víťazstvo. A ja som vedel, že sme prešli niečím výnimočným.
Cítil som, že jej patrím. Že nám patrila táto chvíľa. Že nič viac sme nepotrebovali. Bol som jej prvý. A navždy som si chcel pamätať ten okamih, keď sa mi otvorila tak úplne.
Nič viac nebolo treba. Tieto oči. Tento pokoj. Tento úsmev. Možno… práve toto bolo to, čomu sa hovorí šťastie.
💛
Pokračovanie:
Kapitola 5: Straty a nálezy
ak sa ti stránka nezobrazuje, ešte na nej pracujem.
💛
musím povedať, že táto posteľ mi veľmi pripomína tú,
ktorá je hlavným aktérom tohoto príbehu zo spálne Jakuba
POZRI SI POSTEĽ 🔜
💛
Jakub ~ láska ktorá lieči
💛
Ďalšie romantické príbehy plné vášne:
- Vôňa dažďa ~ Kapitola 1
~ Dúha a jednorožec ~ Obloha visí nízko nad mestom, sivé mraky sú ťažké a unavené. Z času na čas v nich zableskne, akoby sa… - Anjeli
Poslovia nebies: Od starovekých monštier k svetelným bytostiam Kdesi na polceste medzi hviezdnym prachom a našou zemou sa rozprestiera ríša, kam ľudské oko nedovidí, no… - Ruže z Paríža
Ruža, známa ako Souvenir de la Malmaison, bola oficiálne vyšľachtená vo Francúzsku v roku 1843 a dodnes patrí k najslávnejším a najcennejším historickým odrodám na… - Nina – Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta na svete, ktorá počas vlastnej svadby podviedla ženícha s jeho sestrou.“ Nina si myslela, že… - Šach – hra kráľov, mysle a času
Šach je ticho medzi dvoma ťahmi.Je to okamih, keď sa čas spomalí a svet sa zmenší na šesťdesiatštyri polí.Každá figúrka nesie svoj osud, každé rozhodnutie… - Smaragdový prsteň
✨ Môj osud. Moja vášeň. Historicko-romantická poviedka Viedeň, jeseň roku 1782 Hoci salón vyžaroval bohatstvo a lesk, vnímala som len jeho pohľad. Gróf von Linden…
💛
Páči a ti moja tvorba? Môžeš podporiť tento web tlačítkom „PRE VÁŠEŇ“ alebo
– virtuálnou kávou na ko-fi. Bude to pre udržateľnosť webu Dotyky života bez reklám.
Nezabudni mi nechať odkaz 💛
Ďakujem
s 💛 Mari Nice
*tento článok je partnerský Affiliate. kúpou produktu podporiš túto stránku.