Vôňa dažďa ~ Kapitola 8
~ Višňový likér ~
Po plávaní zájdu do bufetu a objednajú si minerálku.
„Sľúbil som Charliemu, že na večeru budem doma,“ povie Krištof, keď si utiera vlhké vlasy.
V Miiných očiach sa mihne čosi ako sklamanie, no ešte než stihne niečo povedať, on pokračuje:
„Ale na večeru budem robiť svoj slávny avokádový šalát s kuracinou. Prečo sa smeješ?“ nakloní sa k nej a zašepká: „Ešte si o ňom nepočula?“
Mia krúti hlavou, smiech jej ticho vibruje v hrdle.
„Tak to musíme napraviť. Môžem ťa teda pozvať na tú večeru. Ale… nebude to zadarmo.“
Mia nadvihne obočie. „A čo za to chceš?“
„To ešte neviem, ale čoskoro sa to dozvieš,“ odpovie, lebo ho práve nič nenapadá.
„Dohodnuté,“ odvetí so smiechom.
Cestou autom sa Mia zrazu opýta:
„Čo máš s ramenom?“
„Prosím?“ tvári sa prekvapene.
„Tá bandáž. Prečo ju nosíš?“
Na chvíľu sa mu zúži pohľad. „Už som ju zložil.“ Pokýva ramenom, aby videla, že je v poriadku. „Je to staré zranenie,“ odpovie potichu.
„Tak ako tá jazva na tvári?“
Krištof si prejde prstami po líci a prikývne. V duchu sa na sekundu utiahne – nie je zvyknutý, aby si niekto takto všímavý prezeral jeho stopy po bojoch. Mia zatiaľ hľadí na neho a namiesto chladu či hrozby cíti len zvláštnu nehu k človeku, ktorý na vlastnom tele nosí následky svojej obetavosti.
Keď zaparkuje vo dvore, hneď ich víta Charlie. Celý od blata, s radosťou okolo nich krúži. Mia ho pohladká po hlave, poškrabká za ušami a pes ju vďačne pustí do domu.
„Poď, prevediem ťa,“ ponúkne sa Krištof a vedie ju dnu.
Obývačka s kozubom sa prepája s otvorenou kuchyňou do veľkorysého priestoru. Presklené dvere vedú na terasu, kde je ratanové sedenie, ktoré pôsobí trocha detinsky – jedno kreslo je hojdacie a jedno obrovské, ťažké, čo vyzerá ako trón. Medzi nimi stojí stôl so sklenenou tabuľou na vrchu. Za terasou je sad ponorený do večerného súmraku.
„Nádhera,“ vzdychne Mia a posadí sa do hojdacieho kresla. „Toto je sen.“
„Áno,“ odpovie Krištof. A v duchu dodá – teraz už áno.
„Tento domček som kúpil aj s pivnicou plnou višňového likéru a čerešňového vína. Hádaj, aké stromy rastú v sade.“
Mia sa zasmeje. „Višňový likér mám rada.“
O chvíľu jej prináša pohárik a fľašu likéru. Charlie leží pri jej nohách, akoby tam patril.
„Ty likér nebudeš?“ opýta sa Mia, keď jej nalieva do pohára.
„Ak si dám, zostaneš tu uväznená do rána,“ povie s váhavým úsmevom.
Na okamih sa ich oči stretnú. Čítajú v sebe viac, než povedia nahlas.
„V poriadku,“ povie Mia potichu, možno trocha neisto.
Presunú sa ku kuchynskému pultu. Krištof griluje mäsko, krája zeleninu a mieša šalát. Mia zatiaľ prestrie stôl na terase. Pripraví taniere aj príbory, našla aj obrúsky. Keď zasadnú k stolu, ukáže sa, že jeho slávny recept nie je len prázdne chvastanie.
„Musím uznať, že je naozaj vynikajúci,“ pochváli mu ho Mia.
Krištof sa poteší a ďalej spolu sedia na terase, pozorujú, ako padá noc na stromy v sade, a pomaly popíjú višňový likér.
„Poznal si starého pána, ktorý tu býval?“ opýta sa Mia.
„Nie. Kúpil som dom cez realitku po jeho… odchode.“
Mia sa smutne usmeje, postaví sa a oprie o drevené zábradlie.
„Ja áno. Bol to milý pán. Ako deti sme so sestrou k nemu chodili na čerešne. Vždy nám dovolil vyliezť na stromy a zjesť, koľko vládzeme.“
Krištof chvíľu rozmýšľa. Prekvapí ho, ako neviditeľne sa ich svety prepájali už dávno predtým. Postaví sa za ňu, ukáže prstom do sadu a ticho povie:
„Keby bola jar, sedeli by sme pod tamtou čerešňou. Okvetné lístky by ti padali do vlasov ako snehové vločky… a ja by som ich tam nechal.“
„A čo ešte?“ opýta sa Mia zvedavo.
Nakloní sa bližšie, šepká jej do vlasov a ona cíti jeho pery na uchu. „Ochutnal by som tvoje ústa sladké od likéru.“
Mia sa otočí k nemu. „A čo potom?“ zašepká so zatajeným dychom.
Ich pohľady sa stretávajú, napätie vibruje vo vzduchu.
„Potom by som ťa ochutnal celú.“
„Ale ja nechcem čakať do jari.“
„To som rád.“ Zdvihne ju, ona mu ovinie ruky okolo krku a nohy okolo pása.
„Ty tak krásne táraš,“ zamumle mu do pier. Ale on ju už nepočúva…
Nesie ju do spálne ako vzácny dar, akoby sa bál, že sa mu v rukách rozplynie. Jej telo sa k nemu vinie, celé napnuté túžbou aj dôverou, akoby v jeho náručí našlo jediné bezpečie. Ich pery sa nedokážu odtrhnúť, vášnivo sa znovu a znovu hľadajú, akoby na sebe záviseli, akoby v tých bozkoch bolo ukryté všetko, čo nedokázali vysloviť.
Mia cíti pod dlaňami jeho pevné svaly, teplo, ktoré z neho sála, a s trasľavou nedočkavosťou mu vyzlieka tričko. Jej prsty blúdia po jeho pokožke, akoby kreslili neviditeľné mapy, zatiaľ čo on ju drží pevnejšie a pevnejšie, akoby ju už nikdy nechcel pustiť.
A vtedy zbadá jeho jazvy. Hrubšia, drsná koža sa tiahne od ramena až pod lopatku. Presne tam, kde ich pri plávaní zakrývala bandáž.
To muselo veľmi bolieť. Čo sa ti to stalo? Prebehne jej mysľou, ale nevysloví to. Jemne prejde prstami po pokožke, akoby chcela dať najavo, že ho chce celého, aj s touto bolestnou spomienkou.
V tej chvíli sa cíti ohavný a zraniteľný, stojí pred ňou bez akejkoľvek obrany. Toto už zažil, a bol to veľmi rýchly koniec. „Nemusíš sa na to pozerať,“ povie ticho, s neistotou v hlase.
„Ja viem,“ odpovie mu, a dotkne sa jazvy perami. Pobozká ju nežne, akoby ju chcela zaceliť. Jej dych sa mieša s dotykom a Krištof cíti teplo, ktoré je príjemné a iné než oheň, ktorý ho kedy spálil.
Krištof zavrie oči, zalapá po dychu. Chytí ju za bradu, otočí jej tvár k sebe. „Netráp sa tým. Už to nebolí,“ zašepká, a v jeho očiach nie je bolesť – ale obdiv a túžba. „Vráť sa ku mne,“ šepká jej do ucha, jemne ju uhryzne za ušný lalôčik a potom za spodnú peru.
Mia sa na neho slabo usmeje, no v očiach má nehu, ktorá hovorí viac než slová.
💛
Pokračovanie:
Kapitola 9
Jedným dychom
ak sa ti stránka neotvára, ešte na nej pacujem
Ty zatiaľ si môžeš prečítať niečo milé z kategórie MiniStory
💛
Tak ako vždy, vášnivá kapitola je chránená heslom.
Ak máš 18 rokov a chceš prežiť vášnivé chvíle až do posledného vzdychu, kapitolu si odomkneš heslom
mam18
Mia a Krištof ~ Vôňa dažďa ~ Kapitoly:
💛
Tento web môžeš podporiť kúpou mojic e-bookov ko-fi
alebo simbolickou sumou klikom na tlačidlo
PRE VÁŠEŇ
a nezabudni mi nechať odkaz. Som vďačná za každé slovko.
Ďakujem.
S 💛 Mari Nice
Ďalšie horúce príbehy:
- Vôňa dažďa
~ Krištof a Mia ~ Nekráčaj do búrky, keď víchor… - Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta… - Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu,… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je…
💛💛
Dotyky života
💛