Adriana K 4 ~ Bez klímy
V kancelárii je dusno. Klimatizácia zlyháva už druhý deň a Alica, moja kolegyňa, sa márne snaží rozhýbať starý ventilátor. Hučí ako traktor, ale vzduch zostáva horúci, len ho lenivo presúva z jedného kúta do druhého. Poklepem prstami po stole a zaklapnem notebook. Čísla v tabuľkách sa mi zlievajú pred očami, stĺpce sa vlnia v tom teple. Chce sa mi odísť preč. Domov. Do ticha. Do bezpečia.
Zadívam sa von oknom.
Ulica za sklom pulzuje letným poobedím, opar horúčavy sa vznáša nad dlažbou ako priehľadný závoj.
Z reproduktorov na recepcii práve zaznie známa melódia. „Shallow“. Zastaví sa mi dych. V sekunde ma to hodilo späť. Do podzemného baru v hoteli. Do okamihu, keď sa ma prvýkrát dotkol. V hlave mi zaznelo tiché: „Poď, hore mám rezervovanú izbu.“ Zalapám po dychu. Takto bez varovania. Tá pieseň. Tá noc. Ten muž.
Cítim, ako mi zovrie hrdlo. Spomienky sa vracajú prudko a nečakane, narážajú do mňa ako vlny. Vybaví sa mi jeho dotyk, jeho hlas, ten hĺbavý pohľad.
Prvý bozk, prvá vášeň.
Hotel. Apartmán. Jano. Znova cítim jeho dlaň na svojom krku, mäkkosť jeho pier na svojich, tú nehu, s akou sa ma dotýkal, akoby sa bál, že sa rozplyniem. A potom ten výkrik v temnote, spoločný let do výšok, kde sa strácajú slová.
Odvtedy prešli dva týždne. Dva týždne ticha, ktoré som si sama naordinovala.
„Adriana?“ Alica máva rukou pred mojou tvárou. „Haló, si tu ešte? Či si sa vyparila spolu s tou klímou?“
„Áno, prepáč. Len som sa na chvíľu zamyslela. Máš pravdu, nemá to zmysel. Odchádzam domov.“
****
Keď vchádzam do ulice, v ktorej bývam, je už pol siedmej. Opäť som zmeškala obed aj poobednú kávu. Cítim sa prázdna, unavená. V hlave mi hučí z práce, spánku som mala za posledné dni málo a jedla ešte menej. Už som skoro pri dverách, keď ho zbadám.
Sedí na schodoch. V tmavomodrej košeli, v ruke drží kyticu bielych ľalií. Ticho, pokorne čaká.
„Jano?“ ostanem stáť ako obarená.
Vstane pomaly, opatrne, akoby sa bál, že ak sa pohne prirýchlo, rozplynie sa mu táto chvíľa aj s celou ulicou. V očiach má nádej, ale aj strach, ktorý by som u neho nečakala. Vyzerá inak. Ľudskejšie. Nie ako ten neohrozený podnikateľ z hotela, ale ako niekto, kto prišiel s holou pravdou a holým srdcom.
„Ahoj, Adriana,“ povie ticho.
„Čo tu robíš?“ prehltnem naprázdno. „Ako vieš, kde bývam?“
„Požiadal som tvojich rodičov o adresu. Musel som ich dosť dlho prehovárať, tvoja mama si ma poriadne preverila,“ mierne sa pousmeje. „Chcel som ťa vidieť. Vysvetliť ti… že to nebol trik. Že mi chýbaš.“
Mlčím. V hlave mi víria všetky možné reakcie. Mám mu dať facku? Objať ho? Alebo ho mám jednoducho obísť, odomknúť dvere a ísť ďalej do svojho bezpečného ticha? Chvíľu na seba len mlčky pozeráme. Ja s počítačom zaveseným na ramene, zničená po dni v kancelárii, on s kyticou v ruke, v očiach nádej a tichý smútok.
„Tie sú pre teba,“ podá mi ľalie. „Sú krásne a silné. Presne ako ty.“
„Vieš, Jano… ja doma nemám dokonalý hotelový servis,“ poviem napokon a cítim, ako sa mi do hlasu vracia život. „Ani minibar s drahým ginom, ani upratané periny. Mám len obyčajnú kávu a včerajšie lenivé lazane.“
„A ja nemám nič, čo by som ti mohol dať, okrem seba,“ odpovie vážne. „Ale ak mi dáš šancu, Adriana… ak mi dovolíš byť súčasťou tvojho sveta, ten hotel predám. Prisahám. Nepotrebujem ho, ak v ňom nie si ty. Nepotrebujem nič, ak to nemám s kým zdieľať.“
Mlčím. Slová sa mi zamotali v hrdle. Všetka tá neistota, všetky pochybnosti, všetko, čo som si doteraz zakazovala cítiť, vo mne náhle vyvrelo. To vyhlásenie ma dostalo. Nie kvôli tomu hotelu. Ale pre tú ochotu vzdať sa niečoho veľkého kvôli mne. Pre ten čin. Pre pochopenie, že ma neohúri peniazmi, ale snahou.
Otvorím dvere. „Poď dnu. Snáď ti tie lazane budú chutiť.“
****
V kuchyni uvarím kávu. On sedí za stolom, v tom mojom malom priestore pôsobí nejaký veľký, a predsa sem zapadá. Pozerá sa na mňa inak. Nie ako na ženu z baru, ktorú chce uloviť. Pozerá sa na mňa, akoby ma skutočne videl – prvýkrát aj s tými jazvami, ktoré si pred svetom chránim.
Ohrejem lazane v mirkovlnke a podávam mu tanier a vidličku. Naše ruky sa na sekundu dotknú. Nevinne, náhodne. No v tom dotyku sa mi v okamihu vrátila celá naša spoločná minulosť a sformovala niečo, čo vyzerá ako budúcnosť.
„Neviem, čo to medzi nami je,“ priznám potichu. „Ale viem, že som ťa od toho večera neprestala nosiť v hlave. Nech som robila čokoľvek, bol si tam.“
Jano sa pomaly postaví, obíde stôl a vezme moju tvár do dlaní. Sú teplé a isté. „Nechaj ma to zistiť s tebou. Prosím.“
Už nič nehovoríme. Jeho dlaň vkĺzne do mojich vlasov. Pobozká ma. Jemne, skúmavo, ale s túžbou, ktorú už nemá silu skrývať. Vediem ho do spálne. Nie je to luxusný apartmán s výhľadom na mesto. Je to moje miesto. Moja obyčajná posteľ.
Môj svet.
Jano je tentoraz iný. Opatrný. Miluje ma s takou nežnosťou, až cítim, ako ma pália slzy v očiach. Tentoraz to nie je to opité, vášnivé zblíženie. Je to hlboké, pokojné a nesmierne krásne. Jeho ruky sú nežné, pohybujú sa po mojej pokožke pomaly, akoby ma čítal v Braillovom písme. Bozkáva ma na krk, na plecia, na prsia, akoby sa ma chcel naučiť naspamäť, každý milimeter.
Vzdychnem, keď sa jeho ústa dotknú bradavky. Môj chrbát sa prehne, celé telo sa mu oddáva v tichej prosbe. Ale tentoraz to nechcem len pasívne prijímať. Prevrátim ho na chrbát, sadnem si naňho a cítim pod sebou jeho silu. Bozkávam jeho hruď, jemne ho hladím po bokoch, dotýkam sa ho tak, akoby som hrala hudbu. Cítim, ako sa mu pod mojimi prstami zrýchľuje dych, ako mu búcha srdce. Chcem ho. Nie ako únik, ale ako partnera. Milenca. Muža, ktorého telo aj dušu chcem konečne spoznať naozaj.
„Adriana…“
zašepká moje meno, keď moje pery nájdu jeho brucho a klesajú nižšie.
Usmejem sa, znovu sa nad neho skloním a hlboko ho pobozkám. Keď do mňa vstúpi, cítim, ako sa rozpadám na tisíc kúskov a zároveň sa skladám do novej, lepšej podoby. V tej chvíli som jeho. Celá. Bez podmienok, bez strachu z toho, čo bude ráno.
Naše telá sú znova spolu, ale inak. Pohybujeme sa pomaly, plynulo, náš dych sa mieša v horúcom vzduchu izby. Pohľady sa nám vpíjajú jeden do druhého a tentoraz v nich nie je žiadne tajomstvo. Každý dotyk je vyznaním, ktoré sme nevedeli povedať nahlas. Každý vzdych je tichým prísľubom. Naše milovanie je hlboké, pokojné a krásne.
Keď vyvrcholíme, držíme sa jeden druhého tak pevne, akoby svet vonku za tými zatvorenými dverami prestal existovať. Ležím na jeho hrudi, líce pritlačené k jeho pokožke, a počúvam tlkot jeho srdca. Je pravidelný. Upokojujúci. Môj.
„Ahoj, cudzinec,“ zašepkám do ticha.
„Ahoj, spachtoška,“ odpovie tým istým hlasom ako vtedy ráno, ale teraz je v ňom pokoj.
„Zostaň.“
„Navždy,“ odpovie bez zaváhania a pobozká ma do vlasov.
A ja mu uverím.
Koniec
💛
Romantický a vášnivý príbeh Adriany
aj s bonusovým rozšírením, ktorý na webe
nenájdeš, si teraz môžeš vychutnať aj
vo forme e-book.
Kúpiš ho za symbolickú cenu v Butiku vášne
kde sú všetky ponúkané e-booky.
Kúpou diela podporíš prevádzku tohto webu.
Ďakujem
💛
Tvoja podpora tohto webu ti prinesie nové vášnivé príbehy, lahodné recepty
a… možno aj niečo nečakané…
Ďakujem ti za tvoju priazeň a za to, že si mi kúpil sladkú kávu na ko-fi
s 💛 Mari Nice
Kapitoly:
Najnovšie L❤️veStory:
- Vôňa dažďa ~ Kapitola 1
~ Dúha a jednorožec ~ Obloha visí nízko nad mestom, sivé mraky sú ťažké a unavené. Z času na čas v nich zableskne, akoby sa niekto pokúšal nahodiť poistky. Vzduch vonia mokrými kameňmi a prvými opadanými listami. Mesto je sivé a tiché, len zvuk dažďa udiera do chodníkov, steká po strechách a rozlieva sa do… - Nina – Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta na svete, ktorá počas vlastnej svadby podviedla ženícha s jeho sestrou.“ Nina si myslela, že jej život je predvídateľný. Potom stretla Erika. Muža, ktorý nielenže rozumie tichu, ale vníma veci, ktoré by mali zostať skryté pod povrchom kože. Keď ju Erik pozve do sveta svojich… - Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento príbeh venujem môjmu kamarátovi Máriovi. Edy mal svet na dlani. Moc, luxus a pocit, že pravidlá hry píše on sám. Lenže niekedy stačí jeden večer, jedna žena s modrými očami a jedna šialená jazda nocou, aby sa dokonale vyleštená fasáda úspechu začala rozpadať. Keď sa… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape nenájdeš, kým ich tvoja túžba sama nevyvolá z tieňov. Miesta, kde vôňa starého papiera splýva s vôňou ženskej pokožky a kde každé otočenie strany prebúdza hlad, o ktorom si doteraz len tušil. Vstúpil si do kníhkupectva ako niekto, kto hľadá darček. Vyjdeš z neho ako… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu, zlomiť niekomu nos a prežiť jeden búrlivý víkend na chate, aby si pochopila, že rodina nie je len o spoločnom priezvisku. Je o ľuďoch, ktorí ťa vidia takú, aká si – rozstrapatenú, zmoknutú a s dvoma fľašami bourbonu v rukách. Môj príbeh o tom, ako… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je svetom emócií, kde každý kus nábytku rozpráva príbeh o vášni, tradícii a neopakovateľnom štýle. Jakub v tomto svete žije tri roky – obklopený luxusom, ktorý má dušu. Jediným chladným prvkom v jeho práci je jeho šéfka, pani Margitka. Aspoň si to myslel až do chvíle,…
💛
