Ovidius K 1 ~ Dar
~ Interaktívny Noir-Romantický Thriller ~
Ulica bola vlhká po nekonečnom jesennom daždi. Neónové svetlá barov sa lámali na asfalte ako rozbité zrkadlá a v kalužiach sa miešala šeď mesta s elektrickou modrou. Kníhkupectvo na rohu však do tohto sveta nepatrilo. Pôsobilo takmer mimo času – s masívnym dreveným výkladom a staromódnym zlatým písmom, ktoré sa vlnilo na skle. Zvnútra sálalo teplé žlté svetlo, ktoré nesľubovalo len útočisko pred búrkou, ale skutočný únik z reality.
Zastavil sa pred výkladom a chvíľu tam len tak stál v daždi. Kvapky mu stekali po tvári, no on ich nevnímal. Zvnútra sálalo teplé žlté svetlo, ktoré nesľubovalo len útočisko pred búrkou, ale skutočný únik z reality. Pozeral sa dnu, kde v krbe horel skutočný oheň a vytváral víziu dokonalého tepla a bezpečia. Staré žlté svetlo dopadalo na nekonečne vysoké regály s knihami, ktoré tlmili hluk sveta vonku. Prekvapene si uvedomil, že túto predajňu si nikdy predtým nevšimol, hoci touto ulicou prešiel tisíckrát. Akoby sa zhmotnila práve v túto noc, len pre neho.
A vtedy uvidel ju.
Stála pri jednom z regálov a ukladala doň knihy. Sledoval jej pohyby – štíhlymi prstami pomaly, takmer nežne pohladila chrbát každej knihy, ktorú vložila do police. Jej pery sa hýbali, akoby každej z nich niečo šepkala tajné prianie alebo kúzlo. Potom sa stratila kdesi vzadu v prítmí. Akoby ani nekráčala, skôr sa v tom priestore vznášala, tichá a neuchopiteľná ako dym.
Váhal.
Keď otvoril dvere, nad hlavou mu tlmene zacinkal starý mosadzný zvonček. Vzduch vnútri bol hustý, nasýtený vôňou kože, včelieho vosku a tisícov príbehov, ktoré čakali na svoje odhalenie.
Hľadal ju medzi vysokými regálmi, ktoré siahali až po strop. A potom ju uvidel. Štíhlu silueta v tmavých šatách z jemnej látky. Pri každom jej pohybe sa látka láskavo prispôsobovala krivkám jej tela, akoby s nimi uzavrela tajnú, hriešnu dohodu. Mala rozpustené vlasy, ktoré jej v neposlušných prameňoch padali do tváre, keď sa sústredene skláňala nad otvorený zväzok na pulte.
Okamžite ho zaregistrovala, hoci nezdvihla zrak hneď.
Nebol to typický zákazník, ktorý by hľadal poéziu na krátenie chvíľ. Bol vysoký, ramenatý a jeho kabát, ťažký od dažďa, na podlahu vypúšťal drobné pramienky vody. V jeho očiach bola istota muža, ktorý je zvyknutý svet skôr ovládať než o ňom čítať. A predsa tam teraz stál, medzi hradbami kníh, neisto si upravoval golier a cítil sa, akoby sa bez mapy ocitol na cudzom, nebezpečne príťažlivom území.
„Môžem vám pomôcť?“ ozval sa jej hlas.
Bol jemný, takmer ako pohladenie hodvábom, no zároveň v sebe niesol autoritu, ktorá ho prinútila narovnať chrbát. Konečne zdvihla zrak.
„Hľadám darček. K narodeninám,“ zamrmlal a urobil pár krokov k nej. Jeho kroky na starých parketách zneli tlmene, no v tom tichu až príliš naliehavo.
„Hľadáte romantiku?“ pousmiala sa a vyšla spoza pultu. Zastavila sa tesne pri ňom. Bola oveľa nižšia, než čakal, no ten rozdiel v nejakej podivnej rovine stieral jej pohľad. Spútala ho ním na mieste. „Alebo hľadáte niečo hlbšie? Niečo, čo sa len nečíta ale aj prežíva?“
„Netuším,“ priznal úprimne. „Nikdy som sa v knihách nevyznal. Sú pre mňa… statické.“
Našpúlila pery v zamyslenom geste a pomaly si ho prezrela od hlavy k nohám, akoby v ňom čítala text, ktorý on sám nenapísal. Potom natiahla ruku do regálu a bez jediného zaváhania vytiahla zväzok v tmavom, takmer čiernom obale so zlatým reliéfom.
„Toto je presne pre vás,“ povedala ticho a podala mu knihu. „Alebo… pre ňu?“
Neodpovedal. Nechal tú otázku visieť v priestore medzi nimi, kde sa miešal pach mokrej vlny jeho kabáta s jej sladkastým parfumom. Keď si knihu od nej bral, ich prsty sa na zlomok sekundy dotkli. Bol to nepatrný kontakt, ale prešiel ním výboj, ktorý mu rozprúdil krv. Pozrel sa jej do očí a našiel v nich čistú, neskrývanú výzvu.
Chvíľu tam len tak stál, rozpoltený medzi túžbou zasmiať sa tej absurdnej situácii a pudom okamžite cúvnuť k dverám. Ona sa však naklonila ešte bližšie, až cítil jej dych na svojom krku.
„Knihy sú ako ženy, pane. Niektoré otvoríte a ihneď vás sklamú svojou prázdnotou. Iné sú však plné tajomstiev, ktoré si musíte najprv zaslúžiť. Tie vás potom nenechajú spať.“
Bez ďalšieho slova zaplatil. Knihu si s akýmsi ochranárskym gestom strčil pod kabát, tesne k telu. Keď opäť vychádzal do nočného dažďa, v hĺbke duše vedel jedno. Nekúpil si len potlačený papier. Kúpil si vstupenku do hry, ktorej pravidlá netušil, ale ktorej koniec ho už teraz desil aj fascinoval zároveň.
Pokračovanie:
Kapitola 2: ~ Tichý odkaz
Kapitoly:
💛💛
Tento web môžeš podporiť kúpou e-bookov ko-fi
alebo klikom na tlačidlo
PRE VÁŠEŇ
a nezabudni mi nechať odkaz. Som vďačná za každé slovko.
Ďakujem. S 💛 Mari Nice
💛
Ďalšie romantické príbehy:
- Vôňa dažďa ~ Kapitola 1
- Anjeli
- Ruže z Paríža
- Nina – Princíp jednej
- Šach – hra kráľov, mysle a času
- Smaragdový prsteň
💛
