Ovidius K 4 ~ Prázdna strana
~ Biela kniha ~
Jeho prsty sa zastavili na bielej obálke. Nebola ťažká, nehorela, ani nechladila. Bola tichá. Keď ju zdvihol, mal pocit, že drží samotný dych noci.
Na okamih zaváhal. Čo ak je to pasca? ozvalo sa mu v hlave ako varovný signál. Čo ak každý dotyk, každé rozhodnutie mení môj život na niečo, čo sa už nedá vrátiť? Chcel odísť. Cítil to ako povinnosť voči sebe samému – zachovať si kontrolu, logiku, bezpečie. Ale zároveň vedel, že ak odíde, v tejto prázdnote zostane navždy ozvena jeho nerozhodnosti. Budem do smrti listovať len v starých príbehoch, ak teraz tieto dvere zavriem.
Ona sa pousmiala – jemne, pokojne, akoby presne toto čakala. Neponáhľala sa, jej mlčanie bolo nežnejšie než slová. Keď knihu otvoril, stránky boli prázdne. Žiadne slová, žiadne príbehy, len čisté biele listy.
Všetko okolo sa rozplynulo. Sviečky, stôl, steny podkrovia – všetko zmizlo do bielej prázdnoty. Zostali len oni dvaja, ako náčrt na čistom papieri.
Jeho vnútorný hlas šepkal: Odíď. Zachráň sa. Nedovoľ, aby ťa pohltilo to, čo nevieš pomenovať. Ale iný hlas – možno jej, možno jeho vlastný – odpovedal: Ak odídeš, stratíš príbeh, ktorý sa ešte ani nezačal.
V tej chvíli sa mu v mysli vynorili slová, akoby ich zapísala sama kniha:
„Až keď sa všetko stratí, v tichu sa rodí nový tvar.“
— Ovídius, Metamorfózy
Chápal. Musel zostať. Nie preto, že logika prehrala, ale preto, že ticho prázdnej strany bolo hlasnejšie než všetky jeho výhovorky. Toto nie je koniec rozumu, je to začiatok niečoho, pre čo ešte nemám slová.
„Tu sa to začína,“ povedala a her hlas znel, akoby mu vibroval priamo v hrudi.
„A čo bude ďalej?“ spýtal sa, hoci odpoveď už cítil.
„To, čo napíšeme,“ zašepkala. „Vlastnými rukami. Vlastnými telami.“
Priblížila sa k nemu. Jej prsty prešli po jeho krku, pery sa zastavili len kúsok od jeho. V tom okamihu vedel, že príbeh už nikto iný nedopíše – že ostáva len čistá plocha a dve bytosti, ktoré ju zaplnia všetkým, čo si trúfnu.
Vo vlasoch mala drobné biele kvietky a jemný závoj. Biely župan z nežnej čipky dokonale kopíroval jej telo a v jej očiach čítal túžbu. No pery, tie hovorili za všetko. Nesmelý úsmev dievčaťa.
Bola to kniha bez konca, no začiatok, ten bol konkrétny.
A on bol jej prvá kapitola.
Pokračovanie:
Kapitola 5:
K 5 Znovuzrodenie v hmle
Tak ako vždy, vášnivá kapitola je chránená heslom.
Ak máš 18 rokov a chceš prežiť vášnivé chvíle až do posledného vzdychu, kapitolu si odomkneš heslom
mam18
Kapitoly:
💛
Tento web môžeš podporiť kúpou e-bookov ko-fi
alebo klikom na tlačidlo
PRE VÁŠEŇ
a nezabudni mi nechať odkaz. Som vďačná za každé slovko.
Ďakujem. S 💛 Mari Nice
Ďalšie romantické príbehy pre teba:
- Vôňa dažďa ~ Kapitola 1
~ Dúha a jednorožec ~ Obloha visí nízko nad mestom, sivé mraky sú ťažké a unavené. Z času na čas v nich… - Nina – Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta na svete, ktorá počas vlastnej svadby podviedla ženícha s jeho sestrou.“ Nina… - Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento príbeh venujem môjmu kamarátovi Máriovi. Edy mal svet na dlani. Moc, luxus… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape nenájdeš, kým ich tvoja túžba sama nevyvolá z tieňov. Miesta, kde vôňa… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu, zlomiť niekomu nos a prežiť jeden búrlivý víkend na chate, aby si… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je svetom emócií, kde každý kus nábytku rozpráva príbeh o vášni, tradícii a…
💛
Dotyky života
💛💛