Kapitola 5 ~ Únos
V pondelok ráno nájdem na pracovnom stole lístok. Rukou napísané meno Oľga a pod ním telefónne číslo. Pozriem spýtavo na Janku. Ona sa ani neunúva čakať na otázku a hneď spustí:
„V piatok, keď si odišla, ťa tu hľadala. Pýtala si tvoje súkromné číslo, ale… nebola som si istá, či jej ho môžem dať. Tak ti tu nechala to svoje, aby si sa jej mohla ozvať.“
Zrazu ma obleje horúci pot. Čo ak sa niečo stalo? Niekomu z nich? Marienke? Ondrejovi? Zdvihnem sa zo stoličky, ani nepoďakujem, a vybehnem z banky von. Na námestie, kde je aspoň trochu čerstvého vzduchu. Mobil sa mi trasie v ruke, keď vyťukávam číslo z papierika. Ozve sa mi ženský hlas.
„Prosím?“
„Ahoj, tu je Katarína. Nechala si mi odkaz, že ti mám zavolať. Môžem ti nejako pomôcť?“ Snažím sa znieť pokojne, ale moje srdce búši ako splašené.
„Ahoj, Katka,“ ozve sa veselo Oľga.
„Starká bude v sobotu oslavovať narodeniny. Na chate budeme mať zase veľkú party. A priala si, aby si prišla aj ty. Viem, že je to narýchlo, ale… nájdeš si čas?“
Na sekundu sa mi zatmie pred očami. Nie od strachu, ale od radosti. Môžem ich znova vidieť. Ich všetkých. Tú rodinu, ktorá ma na jeden večer prijala medzi seba. A možno aj Ondreja…
„Ak mi poradíš, čo by starkú potešilo, prídem veľmi rada.“
„Stačí, ak jej kúpiš kyticu bielych ľalií… a ak zoženieš aj rumové pralinky, budeš za hrdinku.“ Oľga sa rozosmeje a ja sa usmievam spolu s ňou.
„Dohodnuté. Tak v sobotu?“
„Vlastne… bola by som rada, keby si prišla už v piatok večer. Budeme chystať výzdobu a každá pomoc bude vítaná.“
„Jasné, že prídem. Už aby bol piatok,“ poviem a skoro začnem poskakovať od radosti ako školáčka.
No vtom zazriem za oknom známy tieň. Dve úzke, nevraživé oči. Napoleon. Automaticky skloním hlavu a rýchlo sa vrátim za svoj pracovný stôl. Celý týždeň sa potom vlečie ako smola. Dni sú dlhé, monotónne. Šéf mi počíta každú minútu, každého klienta, každé zarobené či predané euro. Niekedy mám pocit, že mi počíta aj počet nádychov.
Vo štvrtok večer mi zazvoní telefón. Na displeji svieti meno Oľga.
„Ahoj, Katka… Viem, že to znie zvláštne, ale… v sobotu príde veľa hostí a potrebujeme trochu zredukovať počet áut na parkovisku. Nevadilo by ti, keby som ťa zajtra na chatu vzala svojím autom? Samozrejme, ťa v nedeľu aj odveziem domov.“ Usmejem sa do telefónu. Ten nápad mi vôbec nepríde zvláštny. Vlastne som rada, že sa nemusím trápiť cestou sama. „To bude úplne v pohode. Pokojne ma zajtra o štvrtej počkaj za bankou. Budem pripravená a môžeme ísť rovno na vec.“
Zasmejeme sa obe. Cítim sa ľahšia. V piatok má Napoleon dovolenku, konečne nebudem pod dozorom ako vo väzení. Janka mi sľúbila, že zamkne banku. Keď Oľga dorazí na parkovisko, už tam netrpezlivo stojím. Cestovná taška leží pri mojich nohách, v rukách držím kyticu bielych ľalií, pevne zviazanú stuhou. Kvety rozvoniavajú, hoci vietor je trochu chladný.
Cesta je rýchla, tichá. Každá premýšľame o svojom. Ja sa snažím spomaliť dych. Telo mám napäté očakávaním. Keď auto zastaví pred chatou, cítim, ako mi srdce stúpa do krku. Oľga zatrúbi. Dvere na verande sa otvoria a objaví sa v nich Ondrej. Vyzerá inak, než si ho pamätám. Alebo je to len tým, že som ho tak veľmi chcela vidieť? Otvorím dvere, vystúpim. Oľga sa len vykloní z okna a zakričí: „Idem ešte pozháňať nejaké melóny a bourbon! O chvíľu som späť!“
Ani sa neobzrie. Auto zaburáca, otočí sa na úzkej ceste a zmizne medzi stromami. Zostanem stáť ako prikovaná. S ľaliami v rukách. Moja taška zostala v kufri auta. Ani som si ju nestihla vybrať. Pozriem na Ondreja. Stojí na verande, ruky v bok. Chvíľu sa pozeráme jeden na druhého. Jeho obočie sa zrazu zvraští a zakričí do prázdneho lesa: „Ty si taká ťava!“
Zvrtne sa na päte a zabuchne za sebou dvere. Ostávam sama. Vtáky stíchli. Stromy sa nepohnú. Ľalie v ruke mi zrazu pripadajú smiešne. O tri sekundy sa dvere znova otvoria.
„Prepáč,“ povie. Oči už nemá nahnevané, len trochu zmätené. „Poď dnu.“
„Ale oslava bude, však?!“ opýtam sa, lebo už neviem, čo si mám myslieť.
„Samozrejme,“ usmeje sa na mňa ako na hlúpe decko.
💛
Pokračovanie:
Kapitola 6 ~ Tanec v prítmi
nežná verzia
Pokračovanie :
Kapitola 6 ~ Ária ľalií
18+ verzia plná vášne
ak máš 18 rokov, vášnivú verziu si osomkneš heslom
mam18
Ak sa ti páčia moje stránky a príbehy, podpor moju tvorbu na ko-fi.
Tvoja podpora tohto webu kúpou e-booku za symbolickú cenu alebo kúpa virtuálnej kávy prinesie nové vášnivé príbehy, lahodné recepty
a… možno aj niečo nečakané…
Ďakujem ti.
s 💛Mari Nice
Katarína a jej dobrodružstvo:
💛
