Katarína K 8 ~ Nové začiatky
Všetci odišli do postelí. Všetko stíchlo, len v kuchyni tikajú hodiny. Zostali sme v obývačke s Ondrejom sami. Je dávno po polnoci, obaja sme unavení. On si otvorí pivo, ja sa len opriem o stoličku Ale ešte nemôžeme ísť spať – medzi nami je niečo nevyslovené, čo visí vo vzduchu ako para nad šálkou nočného čaju. Pohľady sa stretávajú. Mlčíme.
„Vieš…“ začne napokon on. „Bolo to… pekné. S tebou. Tento víkend. Vážne mi bolo dobre. A… si úžasná. Len… nie som si istý, či som pripravený na… niečo vážne.“ Nadýchne sa, akoby čakal, že teraz spustím hysterickú scénu, alebo ho ovalím tanierom. Ale ja len prikývnem. Pozerám sa na neho a vlastne… necítim nič prekvapivé. Ani hnev. Ani smútok. Skôr zvláštny pokoj. A trochu – úľavu.
V noci v posteli a premýšľam. Uvedomujem si, že mi to vlastne nie je ľúto. Asi som v kútiku duše vedela, že Ondrej je večný váhavec. Som tu kvôli atmosfére a celej tejto rodine, nie kvôli jednej osobe menom Ondrej. Ja nechcem byť niekoho záchranný čln ani náhradný plán. Nechcem sa krútiť okolo niekoho, kto sa bojí rozhodnúť. Ja chcem tvoriť – vzťahy, domov, vlastnú verziu rodiny.
Budúci víkend strávim s Alenkou a Adamom – deti môjho brata. A veľmi sa na to teším. Už len pri tej predstave sa mi do tváre vracia úsmev. Ráno sa rozlúčim s pani učiteľkou Marienkou a celou tou ich krásne švihnutou rodinou. Je tam láska, chaos, smiech, aj dojaté objatia. Všetko, čo má správna rodina mať. Oľga ma, ako sľúbila, zavezie domov. Sedíme v aute, cesta je pokojná.
„Všetko v pohode?“ spýta sa, keď sa blížime k mestu.
„Samozrejme,“ odpoviem s úsmevom. A myslím to úprimne.
„Kedy máte termín?“ opýtam sa. „Ty si si všimla?“ zasmiala sa prekvapene.
„No, tie tvoje nálety na gril a tá túžba po kyslých uhorkách… nie som síce gynekológ, ale niečo mi napovedalo,“ uškrniem sa. Zastaví na parkovisku pri banke – tam, kde to celé pred pár dňami začalo. Malý začiatok jedného víkendu a veľký koniec jedného poblúznenia.
„Stretneme sa ešte?“ opýta sa potichu.
„Netuším,“ odpoviem úprimne. „Ale ak nie, tak nech ti to dobre dopadne. Naozaj.“
„Ďakujem… a prepáč mi ten únos,“ povie so smiechom.
„To je v poriadku. Znie to dramaticky, ale aspoň mám čo rozprávať pri nedeľnej polievke,“ odvetím. „Pozdravuj odo mňa Števa. A prepáč, že som mu zlomila nos.“ Smejeme sa obe.
Rozlúčim sa, zatvorím dvere auta a odchádzam. Bez slzavého finále. Bez pocitu prázdnoty. S mierom. A chuťou na nový začiatok.
***
Víkend s deťmi sa vydaril. Sú to dobré, veselé a – pravdupovediac – poriadne ukričané stvorenia. Ale sú šťastné. A ja som pochopila, že byť „neposedný“ nie je diagnóza, ale prejav radosti zo života. Moja mama im, samozrejme, krivdí. V jej očiach musí dieťa sedieť rovno, nešpiniť sa a vedieť správne určovať pádové otázky skôr, než začne rozprávať. Ale tieto deti sú živé, plné fantázie a smiechu. A ja som vďačná, že ich mám v živote.
Kamil bol z mojej pomoci dojatý – a hneď navrhol, že ďalší víkend by sme mohli stráviť u nich na záhrade. Majú tam malú chatku a obrovský broskyňový strom, ktorý vraj tento rok rodí ako z vody. Už len predstava, že budeme sedieť pod ním, znie ako dokonalé leto. Súhlasím okamžite. A keď sa tak na seba s bratom pozrieme, viem, že sa naše cesty po rokoch znovu spojili. Zase sme ten nerozlučný tím z detstva. Dvaja sprisahanci proti svetu dospelých.
V práci som výpoveď nepodala. S Napoleonom – teda mojím šéfom, ktorý meria 165 cm, no jeho ego by zaplnilo futbalový štadión – sme uzavreli mierovú dohodu. Ja nebudem meškať, on mi dá zmluvu na dobu neurčitú. Je to férová zmluva. Leto prešlo. Listy začali hrdzavieť a večery sa stali chladnejšími.
Ondrej? Neozval sa ani raz. Ani SMS, ani pohľadnica, ani holub s lístočkom. Nič. Najprv som čakala. Potom som dúfala. A nakoniec som zabudla, že som vôbec čakala.
A mama? Keď si všimla moje bruško, zbledla tak, že by jej aj porcelánová soška mohla závidieť. V jej dokonalom svete nie je pre slobodnú matku miesto – ale, prepáč mami, tvoj svet už nie je môj.
Našťastie, Kamil taký nie je. Ten bol nadšený. Objímal ma ako medveď a hneď sa začal pýtať, či to bude neterka alebo synovec. Odpovedala som, že zatiaľ sú to len dve fazuľky. A on vyhlásil, že im postaví hojdačku. A možno aj domček na strome. A možno aj bazén. Ale asi len nafukovací – hoci poznám Kamila, čoskoro príde aj s bagrom. Alenka a Adam budú mať parťákov na nezbedy. A ja? Ja som pokojná. Prvýkrát po veľmi dlhej dobe viem, kam kráčam.
***
Po roku tlačím mestom kočiarik s dvojičkami. Kamilko spí s pusou otvorenou dokorán, Katka vytrvalo hryzie plyšového slona, akoby ho chcela premeniť na domácu klobásu. Očká majú belasé a vlásky – ani hnedé, ani blond. Práve sme sa vynorili z banky, kde som bola pozdraviť kolegyňu Janku a tá sa dojatím takmer rozplakala – vraj sú to „úplne rovnaké bábätká ako z filmu“. Nevedela som, či jej poďakovať alebo sa opýtať, či sleduje horory.
Slnečné námestie je plné ľudí, lavičky obsadili dôchodcovia a trávniky deti. Kamilove deti pobehujú okolo – jedno kričí, že videlo holuba, druhé, že to nebol holub bola to určite sliepka. Smiech im srší z očí, pýtajú si zmrzlinu. Zavolala som Eve. Sľúbila, že po zmene sa k nám pridá a pôjdeme spolu na obed. Dúfam len, že stihneme obed a nie večeru – v ich nemocnici totiž „končím o druhej“ znamená čokoľvek medzi treťou a polnocou.
Pozerám sa okolo seba, na deti, na kočiar, na svoj odraz vo výklade… a usmievam sa. Pred rokom som chcela patriť do nejakej rodiny. Dnes viem, že mám tú svoju. Nepotrebujem, aby ma niekto definoval ako priateľku, dcéru či manželku. Som sestra. Som teta. Som mama. Niekedy sa život nevyvíja podľa plánu. Ale ak máš šťastie (a odvahu nečakať na povolenie byť šťastná), môže dopadnúť oveľa krajšie.
Koniec
💛
Ak sa ti páčia moje stránky a príbehy, podpor moju tvorbu na ko-fi.
Tvoja podpora tohto webu kúpou e-booku za symbolickú cenu alebo kúpa virtuálnej kávy prinesie nové vášnivé príbehy, lahodné recepty
a… možno aj niečo nečakané…
Ďakujem ti.
s 💛 Mari Níce
Pri písaní tohto príbehu mi robili spoločnosť a romantickú atmosféru
sviečky v nežnej ružovej 🩷
Romantiku môže zažiť každý
Katarína a jej dobrodružstvo:
Najnovšie príbehy LoveStory:
- Vôňa dažďa ~ Kapitola 1
~ Dúha a jednorožec ~ Obloha visí nízko nad mestom,… - Nina – Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta… - Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu,… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je…
💛
