Erik a Nina K 5 ~ Princíp jednej
Keď som sa ráno zobudila, Erik už v posteli nebol. Tie jeho skoré budíčky ma vždy trochu mrzia. Rada by som sa zobúdzala vedľa neho, schovaná v jeho náručí, ešte medzi snom a realitou.
Nevstala som hneď. Ležala som a premýšľala nad tým, čo sa stalo včera.
Čo sa to vlastne stalo so mnou?
Otvorila som svoju trinástu komnatu?
Nikdy som netúžila po žene. Nevyhľadávala som také situácie, nefantazírovala o nich. A predsa som zvalila múr, o ktorom som si myslela, že tam stojí pevne.
„Už nespíš?“ ozval sa od dverí. „Bol som dole v lobby na kávu. Nechcel som ťa rušiť.“
„To je v poriadku…“ pousmiala som sa. „Pôjdeme na raňajky?“
„Ešte máme čas,“ usmial sa a vtisol sa ku mne späť do postele.
Hm. Tak predsa si užijem ranné objatie.
Mám rada Žilinu. Je to krásne mesto. Mám tu pár obľúbených butikov a vždy si odtiaľ odnesiem niekoľko zaujímavých kúskov oblečenia.
****
„To, čo sa včera stalo, bolo… zaujímavé,“ poviem mu večer pri stole v mojom byte.
„Som rád, že si si to užila.“
Pozorujem ho. Je pokojný.
„Plánuješ viac takých experimentov?“
Na sekundu sa mu v očiach mihne pobavenie.
„Už len jeden. Tentoraz si pozveme muža.“
Zostanem v pomykove. Srdce mi na chvíľu vynechá.
„Dúfam, že nie…“
Rozosmeje sa. „Žartujem. Zatiaľ nič podobné neplánujem.“
Pritiahne si ma k sebe a pobozká ma do vlasov. A ja si uvedomím, že aj keď si zo mňa robí srandu, niekde hlboko ma tá predstava ma zaujala.
„Nikdy by som nezniesol pohľad na teba s iným mužom,“ povie vážne.
Odlepím sa od jeho hrude a pozriem mu do tváre. Už sa neusmieva.
„Kto je tá žena? Freya?“
Na chvíľu zaváha, akoby zvažoval, koľko mi chce povedať.
„Poznáš ju dlho?“
„Dosť na to, aby som jej veril.“
Tá odpoveď vo mne jemne zarezonuje. „A ja jej mám veriť tiež?“
„Len vtedy, keď sa na to cítiš. Nikdy by som ťa do ničoho netlačil.“
Sledujem ho. Hľadám prasklinu. Nenachádzam ju.
„Je lekárka.“
„Preto ten pôrodný stôl?“
„Možno aj preto. Robí aj párové terapie zamerané na pomoc ženám. Ak má žena problém dosiahnuť orgazmus alebo otehotnieť, učí ich, ako sa uvoľniť a snaží sa to dať do poriadku. A potom robí aj takéto párové experimenty – keď páry nemajú problém, ale chcú zažiť niečo nové.“
Pozerám sa na neho s údivom. Vie o nej toho celkom dosť.
„A je lesba. Nikdy by žiadnemu mužovi nedovolila, aby sa jej dotkol. Je to prvá informácia, ktorú svojim pacientkam oznamuje, aby sa necítili zneužité.“
„Naozaj vieš o nej dosť.“
„Poznáme sa … už naozaj dlho.“
Niekde medzi jeho slovami začnem cítiť slabé chvenie v žalúdku. Pochopím, že toto nebol experiment. Toto bol test. A teraz príde vyjadrenie, ktoré zmení náš vzťah.
„Takže sa s ňou viac nestretneme?“ opýtam sa len preto, aby som videla jeho reakciu.
„To necháme na budúcnosť,“ odpovie nepriamo.
„Prečo mám pocit, že mi chceš celý deň niečo povedať, len ešte nevieš ako?“
„Asi preto, že to tak je. A ty ma poznáš už celkom dobre. Vidíš do mňa, čo je celkom znepokojivé.“ Mykne mu kútikom úst.
„Vieš, ešte nikdy s nikým som sa nedostal do takéhoto štádia vzťahu, kedy som musel riešiť tieto fakty, ktoré sa týkajú len mojej osoby a našej rodiny…“
Čakám, čo povie, a nalejem si víno. To fantastické, ktoré doniesol minule na stretnutie so Zdenkou. Pár fliaš ešte zostalo a dnes som jednu otvorila.
„O mojom dare. Alebo rodinnej kliatbe.“
„Rodinnej kliatbe?“ zopakujem a neverím vlastným ušiam. „Na niečo také sa dnes ešte verí?“
„Je jedno, či sa verí alebo neverí,“ odpovie vážne. „Videla si, čo dokážem, a je to vlastne genetická mutácia. Môj mozog vníma bioelektrické impulzy plodu. Vycítim hormonálne pole tehotných žien a zachytávam vedomie dieťaťa. Je to akási synchronizácia mozgových vĺn. Po narodení to už nedokážem zachytiť ani u novorodenca.“
Dám si ďalší pohár vína. „Kam tým mieriš?“
„Celé generácie sa v našej rodine rodí len jedno dieťa – dievčatko. Matka, ktorá má tento dar, pri pôrode svoj dar odovzdáva svojmu dieťatku. Potom zomrie. Nikto nevie, koľko generácií už vychoval len otec. Ale tentoraz sa mojej matke – ktorú som nikdy nestretol – narodili dvojčatá. Moja sestra a ja. Otec nás vychoval presne tak, ako to robili generácie mužov pred ním. Ale je prvý, ktorý vychovával aj chlapca. Ja som zdedil tento dar od svojej matky. A neviem, čo sa stane, keď žena bude čakať moje dieťa. Či to dieťa ukončí jej život, alebo sa genetika opraví a všetko bude v poriadku a naše prekliatie zanikne. Musel som ti to povedať. Ešte som to nikdy nikomu nepovedal.
Je to princíp jednej.“
„A čo tvoja sestra?“
„Tá sa zatiaľ rozhodla, že nechce deti. Ale osud to vždy zariadil tak, aby žena otehotnela. Inak by som tu nebol.“
Prikývnem a snažím sa pochopiť, prečo mi to vraví.
„Prečo teraz?“
„Prosím?“
„Prečo mi to vravíš teraz?“
„Lebo sa to nejako zamotáva. Zdenkine narážky, Luciino tehotenstvo, svet sa okolo teba mení. A ja nechcem, aby náš vzťah prešiel do niečoho supervážneho a potom ti takto zničím sny a plány. Chcem, aby si vedela, do čoho ideš a aké rozhodnutia nás čakajú… A preto, že mi na tebe záleží,“ dodal ticho.
Toto víno bolo ako letný západ slnka nad vinicou. Ľahké, osviežujúce ako vánok po horúcom dni. Atmosféra v mojej kuchyni však zhustla a oťažela. Držala som pohár pevne v ruke, akoby to bol posledný pevný bod vo vesmíre.
Pozerala som naňho. Na muža, ktorý mi dovolil nahliadnuť do svojho života, dokonca zvažovať spoločnú budúcnosť. A potom mi oznámil, že moja maternica môže byť vstupenkou do jeho rodinnej tragédie.
„Princíp jednej,“ zopakovala som pomaly. „Jedna žena. Jedno dieťa. Jeden pohreb.“
Neodpovedal.
„Takže ak s tebou otehotniem…“ začnem a nechám vetu visieť vo vzduchu.
„… môžeš zomrieť,“ dopovie za mňa bez dramatického tónu. Vecne. Ako lekár, ktorý vysvetľuje diagnózu.
„A ty s tým žiješ? Takto?“ zdvihnem obočie. „Chodíš po svete, randíš, miluješ ženy a vieš, že možno nosíš v génoch časovanú bombu?“
Mlčal.
„Ale Freya o tom vie,“ podotknem.
„Áno.“
„A pomáha ti zisťovať, či sa to dá obísť.“
„Trochu.“
Takže to bol test. Nie môjho tela. Môjho rozhodnutia a dôvery.
Postavím sa a prejdem k oknu. Ulica je pokojná. Niekde sa smeje dieťa. Ironické.
„Ty vieš zachytiť vedomie plodu,“ poviem pomaly. „Vieš, že je tam. Cítiš ho. Synchronizuješ sa. A tvoja matka zomrela pri pôrode.“
„Áno.“
Otočím sa späť. Už to nie je romantická kapitola. Už to nie je erotický experiment. Toto je krutá pravda.
„A čo ak je riešenie jednoduché?“ spýtam sa.
„Aké?“
Pozriem mu priamo do očí.
„Žiadne dieťa.“
Tá veta medzi nás dopadne tvrdo ako kameň.
„To je tiež rozhodnutie,“ povie ticho.
„A ty by si s tým vedel žiť?“
Neodpovedá hneď. A práve to je úprimné.
Prídem k nemu bližšie. Dotknem sa jeho tváre. Je skutočný. Žiadna kliatba. Žiadna legenda.
Len muž, ktorý sa bojí zopakovať príbeh svojej matky.
„Vieš, čo je na tom celé zvláštne?“ zašepkám.
„Čo?“
„Že sa nebojím.“
Tentoraz sa zatvári zaskočený on.
„Nechcem zomrieť,“ pokračujem pokojne. „Ale ani nechcem žiť život podľa strachu, ktorý si zdedil.“
Zhlboka sa nadýchne.
Usmejem sa.
„Navrhujem, aby sme prestali hovoriť o kliatbe ako o rozsudku. Máš dar? Fajn. Tak ho použi. Ak raz budem tehotná, budeš vedieť prvý. Budeš vedieť, čo sa deje. Možno to práve ty dokážeš prerušiť. Možno sa genetika opraví, ako si povedal.“
„A ak nie?“ Jeho hlas je sotva počuteľný.
Dopijem víno.
„Tak potom budeme prvá generácia, ktorá sa rozhodla vedome.“
Priblížim sa k nemu tak, že medzi nami nezostane žiaden priestor.
„Ale jednu vec ti poviem rovno,“ dodám. „Ak ma chceš testovať cez Freyu a jej pôrodné stoly, povedz mi to do očí. Neznášam polopravdy.“
Tentoraz sa usmeje naozaj, oči mu zažiaria.
„Nebolo to testovanie.“
„Bolo.“
Chvíľu si ma premeriava.
„Možno trochu.“
Zasmiala som sa. Prvýkrát od jeho priznania.
Pokračovanie: Kapitola 6:
Erik a Nina K 6
~ Nečakané vyznania
ak sa ti stránka neotvára, ešte na nej pacujem
zatiaľ si môžeš prečítať niečo milé z kategórie Ministory
💛
Tak ako vždy, vášnivá kapitola je chránená heslom.
Ak máš 18 rokov a chceš prežiť vášnivé chvíle až do posledného vzdychu, kapitolu si odomkneš heslom
mam18
Erik a Nina ~ Princíp jednej ~ kapitoly:
💛
Tento web môžeš podporiť kúpou e-bookov ko-fi
alebo klikom na tlačidlo
PRE VÁŠEŇ
a nezabudni mi nechať odkaz. Som vďačná za každé slovko.
Ďakujem. S 💛 Mari Nice
Ďalšie horúce príbehy:
- Vôňa dažďa ~ Kapitola 1
~ Dúha a jednorožec ~ Obloha visí nízko nad mestom,… - Nina – Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta… - Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu,… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je…
💛💛
Dotyky života
💛