Erik a Nina K 1 ~ Smola alebo šťastie?
Nikdy som nechcela spoznať lásku svojho života medzi dvoma zaparkovanými autami a plastovým kontajnerom.
V ten deň som nechcela riešiť nič dôležité.
Už vôbec nie cudzie auto.
Ale osud má zmysel pre iróniu.
Bolo to auto mojej kamarátky Lucie, ktorá si z nejakého dôvodu myslela, že prednostný termín u kozmetičky je existenčne dôležitejší než technická kontrola a jej obočie má vyššiu prioritu než zákon.
A ja som, samozrejme, súhlasila, že jej ho tam odveziem.
Pretože som dobrý človek.
Alebo idiot.
A tak som sedela za volantom jej strieborného kombi a presviedčala samu seba, že odviezť auto na STK je jednoduchá, bezpečná, dospelácka úloha.
Nebola.
Pred budovou STK sa to pokazilo. Nič dramatické. Žiadna explózia, žiadne rozbité sklá. Len ten odporný, pomalý zvuk laku šúchajúceho o lak. Ten zvuk, ktorý ti vlezie pod kožu a nechce odísť.
Zamrzla som s rukami na volante.
„To nie je moje auto,“ zašepkala som si, akoby to malo pomôcť.
Vystúpila som pomaly, ako keby sa škrabanec mohol zmenšiť, ak sa budem hýbať opatrne.
Nemohol.
Nebol obrovský. Ale bol viditeľný. A druhé auto — čierne, lesklé, a určite nepríjemne drahé — vyzeralo, akoby si zaslúžilo lepší osud než mňa.
„Výborné,“ vydýchla som. „Zabijem Luciu. Potom seba.“
„Neodporúčam opačné poradie.“ – Ten hlas bol pokojný. Bez náznaku paniky.
Otočila som sa.
Nestál tam nahnevane. Neskúmal škodu. Nepôsobil ako muž, ktorému práve niekto poškodil majetok. Skôr ako niekto, kto si presne túto scénu predstavoval už skôr.
Mal tmavú košeľu vyhrnutú po lakte, ruky od jemného prachu a oči, ktoré ma nehodnotili — len ma sledovali.
„Viete komu patrí?“ spýtala som sa s náznakom hysterického smiechu.
„Poznám majiteľa,“ prikývol.
Samozrejme, že pozná.
„Prepáčte. Ale toto auto nie je moje, priviezla som ho len na prhliadku,“ dodala som rýchlo, lebo zrazu mi to pripadalo dôležité. „Moje by som nikdy nepoškriabala.“
Kútik úst sa mu pohol. „To som si myslel.“
Neviem, čo ma rozhodilo viac — že sa zabáva, alebo že ma číta ako otvorenú knihu.
„Koľko to bude stáť?“ spýtala som sa, pripravená predať obličku.
Chvíľu skúmal škrabanec, nie na tom fáre ale na ten na Luciinom aute a ja som si zatiaľ obzerala jeho.
„Nič.“ Povedal napokon.
„Prosím?“
„Vyriešime to. Ste predsa v servise. Kľud, nie je to až také zlé.“
„To hovoríte len preto, aby som tu neodpadla?“
„Možno.“
„Vy ste mechanik?“
„Áno.“ Zasmial sa tak, že mi bolo jasné, že ho tá situácia baví viac než by mala.
Samozrejme že je mechanik. Prečo inak by sa pohyboval, v priestore kde som práve spôsobila škodu a ponúkol mi pomoc?
„Tak to je fajn,“ zamrmlala som.
„Pre koho?“ opýtal sa prekvapene.
„Tak koľko?“ trvala som na sume a pripravila som sa na finančný infarkt.
„Nebude to tragédia,“ povedal. „Lak sa dá opraviť. Pozvem vás na večeru a budeme si kvit.“
„To je vydieranie.“
„Je to efektívne riešenie.“
„To je váš štýl riešenia poistných udalostí?“ nadvihla som obočie.
„Len tých zaujímavých.“
„Pozrite, nešlo o rýchlosť,“ vysvetľovala som. „Len som zle odhadla priestor.“
„To hovorí každý,“ pousmial sa.
„Ja nie som každý.“
Premeral si ma tým pohľadom, akoby mal oceniť auto.
„To vidím.“
Zažmurkala som.
Tentoraz sa neusmial. Len sa na mňa pozrel tak, že som si uvedomila, že odpoveď už pozná.
A ja som, proti zdravému rozumu, prikývla.
A tam to začalo.
Nie flirtom. Ale tým zvláštnym pocitom, že situácia nie je úplne náhodná.
Keď mi podával protokol na podpis, jeho prsty sa na sekundu dotkli mojich.
Zadržal dych.
Len na zlomok sekundy.
Vtedy som si myslela, že je to napätie. Chémia. Tá filmová elektrina ktorá zaiskrí a zhasne.
~ Začínam mať rada túto historku ~
Keď ma o tri dni neskôr prišiel vyzdvihnúť, priviezlo ho presne to auto, ktoré som oškrela, ale už bolo opravené.
„Takže… je vaše,“ povedala som pomaly.
„Hej,“ usmial sa. „Moje.“
„Povedali ste, že nie je vaše.“
„Povedal som, že viem, komu patrí.“
Bol to detail. Maličkosť.
Ale v tej chvíli som si uvedomila, že tento muž si veľmi starostlivo vyberá, čo presne vysloví a nikdy nepovie viac, než chce.
****
„Tak?“ Lucia stála v mojej kuchyni, opretá o linku, s kávou v ruke a výrazom vyšetrovateľa.
„Tak čo?“
„Nezabíjaj ma pohľadom. Ako dopadla poistná udalosť?“
„Bola to večera, nie dopravná nehoda.“
„Podľa tvojho tónu si nie som istá.“
Sadla som si oproti nej a chvíľu miešala kávu, hoci cukor som si nedala.
„Prišiel po mňa tým autom.“
Lucia sa narovnala. „Tým?“
„Tým.“
„Takže?“
„Je jeho.“
„…Ty si poškriabala auto tomu chlapovi?“
„Erikovi. Technicky áno.“
„A on ťa za to pozval na večeru?“
„Technicky tiež áno. Asi sa nudil alebo ho potešilo, že konečne má kde minúť svoje peniaze. Neviem prečo.“
Lucia si pomaly odložila šálku. „Dobre. Začínam mať rada túto historku. Pokračuj.“
„Nebolo to… klasické,“ povedala som.
„Je ženatý?“
„Nie.“
„Mal snubný prsteň?“
„Nie.“
„Vytetované meno bývalej na krku?“
„Lucia,“ vzdychla som.
„Len kontrolujem.“
Zamyslela som sa. „Bol pokojný. Až príliš. Objednal víno bez toho, aby sa ma spýtal, či ho chcem.“
„A chcela si?“
„Áno.“
„Tak kde je problém?“
„V tom, že vedel, že ho chcem. Je domýšľavý.“
Lucia sa usmiala tým spôsobom, ktorý znamenal: si v tom až po uši.
„Rozprával sa?“ spýtala sa.
„Áno.“
„O sebe?“
Chvíľu som mlčala.
„Nie veľmi.“
„O rodine?“
„Zmenil tému.“
„O bývalých?“
„Zasmial sa.“
„O budúcnosti?“
„Povedal, že nemá rád plány.“
Lucia sa naklonila bližšie. „A čo má rád?“
„Kontrolu.“
To slovo mi vyšlo skôr, než som ho stihla zjemniť.
Lucia nadvihla obočie. „To je červená vlajka.“
„Alebo zelená.“
„Nina.“
„Čo?“
„Tebe sa páči, že ti nedáva všetky odpovede.“
„Nepáči. Len… ma to zaujíma.“
„To je to isté.“
„A potom?“ pokračovala.
„Išiel pozdraviť známych za vedľajší stôl. Pre istotu, aby neprišli pozdraviť oni nás“
„Nechal ťa samú za stolom?“
„Áno.“
„A čo si spravila?“
„Žabky.“
Lucia vybuchla smiechom. „ČO?“
„Poskladala som zo servítok žabky. Bola som nervózna a on tam bol dlho. Aj on sa smial. A potom ma odviezol ma domov.“
„A?“
„A nič.“
Lucia si prekrížila ruky. „Neverím.“
„Zastal pred domom. Motor nechal bežať. Pozrel sa na mňa, akoby čakal, že niečo poviem.“
„A povedala si?“
„Nie.“
„Takže si mlčala? Ty?“
„Lucia.“
„Dobre, dobre. A potom?“
Opierala som sa o operadlo stoličky a cítila, ako sa mi znovu vracia ten moment.
„Naklonil sa.“
„Konečne.“
„Nebolo to dramatické. Žiadne chytenie za tvár. Len krátky pohyb. A potom ma pobozkal.“
Lucia sa usmiala. „A?“
„Presne.“
„Presne čo?“
„Presne tak, aby som chcela viac.“
„A dal ti viac?“
„Nie.“
Lucia znova vybuchla smiechom. „On ťa načal a odišiel?“
„Odišiel.“
„Bez toho, aby sa snažil dostať hore?“
„Bez.“
„To nie je normálne.“
„Možno je.“
„Nie je.“
Chvíľu sme boli ticho.
„Vieš, čo je na tom najhoršie?“ povedala som.
„Že sa ti to páči.“
Prikývla som.
Lucia sa oprela o linku a pozrela na mňa mäkšie.
„Dobre. Tak počúvaj. Buď je to typ, ktorý si buduje napätie. Alebo typ, ktorý si buduje náskok.“
„Náskok?“
„Taký, ktorý sa ťažko dobieha.“
Zasmiala som sa. „Preháňaš.“
„Nie. Len ťa poznám. Keď ťa niekto nevyloží hneď na stôl, chceš ho otvoriť.“
„Znie to hrozne.“
„Ale pravdivo.“
„Stretneme sa znova,“ povedala som ticho.
Lucia sa usmiala. „Samozrejme že sa stretnete.“
„Je na tom niečo zlé?“
„Zlé? Nie… Len si dávaj pozor na detaily.“
Zamračila som sa. „Aké detaily?“
Lucia pokrčila plecami.
„Tie, ktoré si veľmi starostlivo vyberá.“
💛
Pokračovanie: Kapitola 2:
Erik a Nina K 2 ~ Divadlo aj mimo hľadiska
ak sa ti stránka neotvára, ešte na nej pacujem
Ty zatiaľ si môžeš prečítať niečo milé z kategórie Ministory
💛
Tento web podpor kúpou e-bookov ko-fi
alebo symbolickou kávou tlačidlom
PRE VÁŠEŇ
a nezabudni mi nechať odkaz. Som vďačná za každé tvoje slovko.
Ďakujem. S 💛 Mari Nice
Kapitoly príbehu Erik a Nina:
💛
Ďalšie horúce príbehy:
- Vôňa dažďa ~ Kapitola 1
~ Dúha a jednorožec ~ Obloha visí nízko nad mestom,… - Nina – Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta… - Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu,… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je…
💛💛
Dotyky života
💛