Erik a Nina K 8 ~ Svadobné peripetie
Som si istá, že Zdenka s Luciou nespali celú noc. Ani ja nie. Zato nad ránom ma konečne dobehla únava a spalo sa mi sladko. Až kým niekto nezazvonil. Jedno krátke, nekompromisné zazvonenie presne o ôsmej.
Bola to Zdenka. Lucia jej bola v pätách aj s malou na rukách. Zdenka vpochodovala dnu s kyticou drobných bielych ružičiek.
„A svadobná?“ – opýtala som sa rozospato.
„Tá je už u ženícha,“ – pokrútila hlavou. Pôsobila ako robot. Naprogramovaná na dokonalý deň.
„Ďakujem,“ – hlesla som.
„Tak poď, nech z teba spravíme nevestu.“
Kým som bola v sprche, pripravili ľahké raňajky a kávu, ktorej vôňa sa miešala s ihličím. Moja nervozita by sa dala krájať. V kúte obývačky ticho svietil vianočný stromček, ale v byte vládlo úplne iné napätie. Keď mi do vlasov zapletali tie drobné kvietky, cítila som sa naozaj výnimočne.
„Ešte náušnice. Nezabudni na ne.“
Malé biele perly to dokonale uzavreli. Bola som stopercentne pripravená, keď pred domom zastalo svadobné auto.
Všetko bolo dokonalé. Stáli sme v chodbe kostola, v tom posvätnom tichu, ktoré len občas prerušilo praskanie sviečok. Držali sme sa s Erikom pevne za ruky a pozerali si do očí. Toto je naša cieľová rovinka a zároveň nový štart. Už nikdy nič nebude ako predtým.
Vtedy vošla. Nemusela som sa obzerať – cítila som ju celou svojou bytosťou. Tú vôňu, tú známu energiu, ktorá rozvibrovala vzduch. Freya. Srdce mi vynechalo úder. Prečo je tu? – preletelo mi hlavou a svet okolo mňa začal strácať farby. Erikovi sa však oči rozžiarili ešte viac.
„No konečne. Už som myslel, že to nestihneš. Musíš vždy meškať?“ – karhal ju, kým ju objímal. Ale v jeho slovách bola nesmierna úľava.
„Nina, toto je moja sestra. Frederika.“
Zotmelo mi pred očami. Pod kolenami som pocítila prázdno, akoby sa podlaha kostola prepadla do hlbokej priepasti. Ale ustála som to. Otočila som sa k nej, s kŕčovitou snahou zachovať pokoj. Bola to ona. Nádherná, vysoká žena s tmavými vlasmi, ktoré jej padali na ramená. Podoba s Erikom bola zrazu taká jasná, až to bolelo.
„Erika,“ – predstavila sa jednoducho.
Myšlienky mi bežali ako splašené kone. Čo je toto za úskok? Do čoho ma to tlačia? Bola som len figúrkou v ich hre? Testovali ma? Alebo ma stále nejako… skúšajú?
Keď sa ku mne naklonila, aby ma pobozkala na obe líca, čas sa zastavil. Znova som bola tam… v tom kresle. Cítila som jej blízkosť, tú istú vôňu, tú túžbu, ktorá ma vtedy ovládla a ja som sa ju celé mesiace snažila vymazať z pamäti.
V hĺbke duše sa ozval hlas, ktorý som chcela umlčať: Chcela som znova bozkávať jej mäkké pery. Chcela som cítiť ju, nie jeho. Čo to so mnou je? Tá túžba bola taká nevhodná a intenzívna… Vydávam sa za Erika, ale jeho sestra vo mne otvorila trinástu komnatu. Zakázané city sa znova drali na povrch.
Z úst mi nevyšlo ani slovo. Ostala som stáť ako soľný stĺp.
„Si v poriadku?“ – začula som Erikov hlas, akoby prichádzal z inej miestnosti. Alebo z iného sveta.
„Musím si sadnúť. Musím sa posadiť…“ – opakovala som ako mantru, kým sa mi svet točil v šialenom tanci bielej čipky a čiernych výčitiek.
Zviezla som sa na tvrdú lavicu. Potrebovala som vzduch. Korzet sťahoval môj hrudník pevne, nekompromisne. Nevládala som sa nadýchnuť. Pred očami sa mi stmievalo.
„Nina?“ – Erik si kľakol ku mne a jemne mi stisol ruku. „Zvládneme to. Spolu. Prepáč mi, mal som ti to povedať skôr. Netušil som…“ – slová sa mu zasekli v hrdle.
Dvere sa otvorili a do chodby vošla Zdenka.
„Tak poďte holúbkovia, ide sa na…“ zasekla sa uprostred slova. „Si v poriadku?“ pozrela sa na mňa úplne vystrašene.
„Áno. To zvládnem,“ odpovedala som a stavala som sa na nohy. „Hlavu hore dievča, to dáš. Erik bude skvelý manžel, vieš to,“ utešovala som sa v duchu. Erik mi galantne ponúkol rameno a ja som ho prijala.
V hlavnej lodi kostola už bolo všetko na svojom mieste. Sviečky horeli, výzdoba bola decentná, presne tak, ako som si priala. Kňaz stál na svojom mieste a hostia sedeli v laviciach pripravení. Aj hudba hrala tú správnu melódiu. Len v mojom srdci vládol chaos.
Obrad som takmer vôbec nevnímala. Stále sa mi vracala tá istá otázka: Áno, či nie? A stále som si na ňu odpovedala: Áno. Ale táto odpoveď ma neuspokojila a otázka tu bola vzápätí späť. Áno, či nie?
A bolo to tu.
„Nina, beriete si za manžela tohto muža – Frederika?“
Zaváhala som. V kostole nastalo ticho, nikto netušil, čo sa deje. Snáď všetci prestali aj dýchať. Pozrela som sa Erikovi do očí.
Freya stála za ním ako jeho svedok. Cítila som ju a môj pohľad zrazu prešiel z neho na ňu. Usmiala sa, trochu smutno, možno tiež neisto, a jemne prikývla. Jej pery sa takmer nebadane pohli a naznačili to slovo, ktoré sa odo mňa očakávalo: „Áno.“
„Áno,“ povedala som ticho a pozrela znova Erikovi do očí.
Cítila som, že to rozhodnutie je správne. Zvyšok obradu, gratulácie, všetko bolo tak, ako som si to vysnívala. Erik ma držal za ruku a nepustil ju, až kým sme neprešli do svadobnej sály, kde sa konala hostina.
Zdenka okolo nás plachtila celou cestou a neustále čosi pripomínala. Fotka tu, fotka tam, usmievaj sa, vystri sa, daj si hlt vody, nezabudni kyticu, je ti už lepšie? Nie je ti zima? Stále si bledá…
Freya nás nasledovala ako tieň. Ticho, pokorne ale viem, že tam bola.
Konečne sála. Už som neverila, že tam dôjdeme.
Keď sa otvorili dvere, všetci zhíkli prekvapením a obdivom. Lucia poňala moje inštrukcie o jednoduchej bielej výzdobe po svojom a sála vyzerala ako palác pre princeznú. Do bielej zakomponovala striebornú a všetko sa lesklo a trblietalo. Biele ruže, ihličie a mašle boli snáď všade.
„Ďakujem,“ zašepkala som jej smerom, úplne dojatá.
Bol by to dokonalý večer. Hostia sa zabávali, hudba hrala, všetci tancovali, pili a jedli. Keby… Kdesi v mojom vnútri to stále hlodalo. Moja zvedavosť, moja neistota. Erik mi celý večer šepkal do vlasov, že ma miluje. Celý večer ma držal za ruku, pozeral mi do očí. Cítila som, že je to skutočné. Nie je to zámer, nie je to podfuk ani test. Už nie. Ale… ja som stále pohľadom hľadala ju.
Lucia s Marekom sa rozlúčili o desiatej. Chápala som ich povinnosti a bola som im vďačná, že prišli aspoň na chvíľku. Tesne pred polnocou ma vyhľadala Zdenka.
„Vraj je čas. Poď, prezlečieme ťa do niečoho menej ligotavého,“ smiala sa v dobrej nálade. Už dávno som ju nevidela takúto uvoľnenú a spokojnú.
„Poď pomôžeš nám,“ chytila Freyu za ruku, keď sme prechádzali okolo nej. A ona šla.
Na poschodí hotela sme mali rezervovaných pár izieb pre cezpoľných hostí a novomanželský apartmán. Tam som mala pripravené šaty na prezlečenie aj osobné veci. Keď sme vošli do izby, Zdenka hneď cúvala.
„Baby, prosím vás, dajte mi polhoďku, toto musím vybaviť.“
Nestihli sme zistiť, čo musí vybaviť o polnoci, ale mne to bolo hneď jasné. Otázka neznela čo, ale koho. „To je moja sestra…“ povedala som Freyi a viac som sa k tomu nevyjadrovala. Po chvíli sme z vedľajšej izby začuli tlmený chichot.
Potichu som zamkla dvere.
„Ja, musím sa ti ospravedlniť. Prepáč mi to celé, ten experiment,“ povedala Freya tak ticho, že som si nebola istá, či je to skutočné. „Nevedela som, čo to bude pre teba znamenať. Bol to všetko môj nápad. Chcela som to zažiť aj ja. Neviem, koľko ti toho o nás Erik povedal, ale je to tak, že ako jednovaječné dvojčatá najsilnejšie emócie zdieľame. Cítim jeho smútok, radosť, aj vášeň. A on s tebou prežíva veľmi silné emócie ktoré…“
Ešte čosi rozprávala, ale ja som ju prestala počúvať po prvých slovách. Pozerala som na ňu ako na prízrak. Na niečo, po čom dlho túžiš a konečne to máš na dosah, aj keď vieš, že ti to nepatrí. Ale v tú noc mi to bolo jedno. Chystala som sa to ukradnúť a necítila som ani štipku výčitiek.
💛
Pokračovanie: Kapitola 9:
Erik a Nina K 9 ~ Svadobná noc
ak sa ti stránka neotvára, ešte na nej pacujem
zatiaľ si môžeš prečítať niečo milé z kategórie Ministory
💛
Tak ako vždy, vášnivá kapitola je chránená heslom.
Ak máš 18 rokov a chceš prežiť vášnivé chvíle až do posledného vzdychu, kapitolu si odomkneš heslom
mam18
Erik a Nina ~ Princíp jednej ~ kapitoly:
💛
Tento web môžeš podporiť kúpou e-bookov ko-fi
alebo klikom na tlačidlo
PRE VÁŠEŇ
a nezabudni mi nechať odkaz. Som vďačná za každé slovko.
Ďakujem. S 💛 Mari Nice
Ďalšie horúce príbehy:
- Vôňa dažďa ~ Kapitola 1
~ Dúha a jednorožec ~ Obloha visí nízko nad mestom,… - Nina – Princíp jednej
Psychologicko-mystery román s prvkami erotickej drámy. „Som asi prvá nevesta… - Edy ~ Anjel na sedadle spolujazdca
Všetko má svoju cenu. Aj ticho. Mysteriózny psychologický triler Tento… - Ovidius ~ Tri farby chriechu
Interaktívny Noir-Romantický Thriller na pokračovanie Existujú miesta, ktoré na mape… - Katarína a šibnutý vietor
Romanticý príbeh ktorý rieši sociálny problém „Niekedy musíš dostať pusu,… - Jakub ~ láska ktorá lieči
Moderný romantický príbeh z Bratislavy Svet špičkového talianskeho dizajnu je…
💛💛
Dotyky života
💛